ALŽÍRSKO
Dátum vzniku: 19. marca 1962
Stručná história chronologicky:
Krajina má bohatú históriu, ktorá siaha až do doby pred naším letopočtom.
Staroveká história siaha až do dôb antického Grécka a Ríma. V 7. storočí tu vznikla arabská ríša, ktorá sa v priebehu 16. storočia stala súčasťou Osmanskej ríše.
V 19. storočí začali Francúzi postupne obsadzovať územie dnešného Alžírska, ktoré sa v roku 1830 stalo francúzskou kolóniou. Nasledovalo násilné potlačovanie povstaní a rozsiahle využívanie domorodých obyvateľov ako otrokov.
V roku 1962 po osemročnej vojne, ktorú viedli Alžírčania proti Francúzom, získalo Alžírsko nezávislosť. Nová vláda sa zamerala na budovanie socialistického štátu a rozvoj krajiny.
V 90. rokoch 20. storočia však Alžírsko čelilo vlne násilia a terorizmu, keď sa islamské extrémistické skupiny snažili zvrátiť vládu. Konflikt si vyžiadal viacej než 100 000 obetí.
V roku 1999 sa prezidentom Alžírska stal Abdelaziz Bouteflika, ktorý krajinu viedol až do roku 2019. Jeho vláda bola kritizovaná kvôli korupcii a pre nedostatočnú reakciu na sociálne a ekonomické problémy.
V roku 2019 došlo k rozsiahlym protestom proti vláde a Bouteflikovi, čo viedlo k jeho odstúpeniu. V súčasnosti je Alžírsko riadené dočasnou vládou.
Celkovo teda má Alžírsko rozmanitú a pohnutú históriu, keďže muselo čeliť mnohým výzvam a konfliktom, ale stále zostáva významnou krajinou v Afrike i vo svete.
Medzinárodná skratka: DZ
Mena: Alžírsky dinár (DZD)
Dinár sa delí na 100 centime. Centime sa kvôli extrémne nízkej hodnote vôbec nepoužíva. Alžírsky dinár bol zavedený v roku 1964 ako náhrada za francúzsky frank, ktorý bol zavedený počas francúzskej koloniálnej éry. Odvtedy bolo vydaných niekoľko verzií dinára, a to bankovky v hodnotách 100, 200, 500, 1000, 2000 a 5000 dinárov a mince v hodnotách 1, 2, 5, 10, 20, 50 a 100 dinárov.
Internetová doména: .dz
Telefónna predvoľba: +213
Časové pásmo: GMT +1
Geografia:
Alžírsko je najväčšou krajinou v Afrike. Nachádza sa na severozápade kontinentu. Hraničí s Marokom na západe, Mauretániou, Mali a Nigerom na juhu, s Líbyou na východe a Tuniskom na severovýchode. Na severe obmýva krajinu Stredozemné more, pričom alžírske pobrežie má dĺžku približne 1 200 km.
Krajina je prevažne hornatá, nachádza sa tu niekoľko horských reťazcov, s najvýznačnejším pohorím Atlas, ktoré sa tiahne východným smerom. Na juhu sa rozkladá Sahara, najväčšia púšť na svete.
Najvyšší vrchol: Tahat 3 003 m n. m.
Vrchol Tahat sa nachádza v pohorí Ahaggar v južnej časti Alžírska, neďaleko mesta Tamanrasset. Pohorie Ahaggar je oblasťou s množstvom skalnatých útvarov, roklí a kaňonov, ktoré sa tiahnu v púštnej krajine Sahary. Vzhľadom na odľahlú polohu a púštny charakter oblasti je nutné mať pre výstup na Tahat vhodné vybavenie a skúsenosti s pobytom v horskom teréne.
Podnebie:
Alžírsko má rôznorodé klimatické podmienky – od suchého a horúceho podnebia v púštnych oblastiach až po vlhkú a miernu klímu na severe krajiny. Najviac zrážok spadne v období od októbra do mája. Vláda sa snaží bojovať proti suchu a nedostatku vody, a to cestou vodohospodárskych projektov a rozvoja zavlažovacích systémov.
Fauna a flóra:
Saharský lev je poddruh leva, ktorý žije v púštnych oblastiach južného Alžírska. Žije tu i gazela dorcas, ktorá je dobre prispôsobená extrémnym podmienkam púšte. Arabský oryx, ktorý bol považovaný za vyhynutého vo voľnej prírode, bol úspešne reintrodukovaný do púštnych oblastí. V púštnych oblastiach a stepiach v južnom Alžírsku sa vyskytuje i pštros dvojprstý.
Žijú tu rôzne druhy hadov a jašteríc, vrátane kobercových hadov a varanov. Pre suché púštne oblasti a stepi v Alžírsku je typický výskyt akácií.
Euforbie sú sukulentné rastliny, ktoré sú dobre prispôsobené suchým a horúcim púštnym podmienkam. Olivovníky rastú bežne na pobreží Stredozemného mora.
Poľnohospodárstvo:
Alžírsko produkuje rôzne plodiny, vrátane obilnín, zeleniny, ovocia a olivovníkov. Obilniny, ako sú pšenica a jačmeň, sú základnými potravinami alžírskeho obyvateľstva.
Alžírsko je jedným z najväčších svetových producentov olivového oleja. Olivovníky sa pestujú prevažne na pobreží Stredozemného mora.
Datľovníky sú dôležitou plodinou, najmä pre obyvateľov púštnych oblastí; exportujú sa do celého sveta.
Významnou súčasťou poľnohospodárskej produkcie je výroba vína a hroznového muštu.
Na vidieku je rozšírený chov dobytka a oviec. Mäso a mlieko z týchto zvierat predstavuje dôležitú zložku stravy alžírskych obyvateľov.
Pre domácu spotrebu i na export sa pestujú rôzne plodiny a zelenina – rajčiny, zemiaky, citrusové plody a ďalšie.
Ťažba surovín:
Alžírsko má bohaté prírodné zdroje. Medzi najvýznamnejšie suroviny patria ropa, lítium, zlato, diamanty, zemný plyn, fosfáty, železná ruda a meď.
Ťažba ropy a zemného plynu sú najdôležitejším priemyslovým odvetvím Alžírska a predstavuje hlavný zdroj príjmov zahraničného obchodu krajiny. Alžírsko je jedným z najväčších producentov ropy v Afrike a zaraďuje sa medzi desať najväčších svetových producentov zemného plynu. Krajina je aj členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Fosfáty sa ťažia v oblasti západného pobrežia. Železná ruda sa ťaží v pohorí Atlas a v okolí mesta Tébessa.
Priemysel:
Alžírsko má rozvinutý chemický priemysel – vyrábajú sa hnojivá, petrochemické výrobky, plasty a ďalšie chemické produkty.
V posledných rokoch stal veľmi významným rozvoj infraštruktúry a stavebníctva. Krajina investuje do výstavby ciest, železníc, prístavov, letísk a ďalších infraštruktúrnych projektov.
Je tu rastúci automobilový priemysel. Niekoľko medzinárodných automobilových spoločností tu postavilo továrne na montáž a výrobu automobilov. Dôležitú úlohu v alžírskej ekonomike hrá výroba potravín (múka, cukor, oleje, mliečne výrobky, nápoje, a i.). Textilný a odevný priemysel vyrába oblečenie, textílie a obuv pre domáci trh i na vývoz.
Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: cestovný ruch, doprava
Prírodné a historické zaujímavosti: Batna, Alžír, Djemila, Ghardaia, Hoggar, údolie Mzab, púšť Sahara a oázy, Národný park Tassili N´Ajjer
Alžírsko má veľké prírodné a kultúrne bohatstvo, ktoré priťahuje turistov z celého sveta.
Medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie v Alžírsku patria pohorie Atlas, Saharská púšť, národný park Tassilin’Ajjer, archeologické pamiatky vrátane mesta Timgad, mestá Constantine, Annaba a mnoho ďalších. Ponúkajú sa tu krásne pláže a možnosti vodných športov popri Stredozemnom mori.
Waterparky:
 |
 |
 |
Štátne zriadenie: poloprezidentská ľudovo demokratická republika
Prezident je hlavou štátu a zároveň i vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezidenta volia občania priamou voľbou na päťročné obdobie. V Alžírsku platí viacúrovňový volebný systém a parlament má právomoci v oblastiach, ako sú legislatíva a kontrola vlády.
Vládu Alžírska tvorí premiér a ministri, ktorí sú menovaní prezidentom. Alžírsko má aj rozvinutý systém regionálnej správy, ktorý sa skladá zo 48 departmentov (wilaya) a mestských obvodov (baladia). Každý department riadi guvernér, ktorého menuje prezident. Mestské obvody riadia starostovia.
Nezávislý súdny systém sa skladá z civilných a trestných súdov a najvyššieho súdu.
Hlavné mesto: Alžír
Nachádza sa v severnej časti krajiny na pobreží Stredozemného mora. S viacej než tromi miliónmi obyvateľov je Alžír najväčším mestom krajiny a centrom politického, hospodárskeho a kultúrneho života.
Mesto Alžír má dlhú históriu, ktorá siaha až do 10. storočia. V stredoveku bol Alžír dôležitým obchodným centrom a prístavom pre obchodníkov z celého Stredomoria. V priebehu rokov bolo mesto ovládané rôznymi mocnosťami, vrátane Rimanov, Byzantíncov, Arabov, Osmanov a Francúzov.
Rozloha: 2 381 740 km2
Počet obyvateľov: 44 700 000 (2022)
Väčšina populácie žije v pobrežných regiónoch, predovšetkým v hlavnom meste Alžír a ďalších veľkých mestách, ako sú Oran, Annaba či Constantine.
Obyvatelia Alžírska sú prevažne Arabi, ktorí tvoria asi 80 % populácie. Ďalej tu žijú Berberi, ktorí tvoria asi 15 % populácie. Okrem týchto dvoch hlavných etnických skupín v Alžírsku žijú i menšie komunity európskeho pôvodu, predovšetkým Francúzi a Španieli, rovnako ako aj menší počet prisťahovalcov z iných afrických a arabských krajín.
Väčšina obyvateľov Alžírska vyznáva islam, ktorý je tu oficiálnym náboženstvom. Zvyšok populácie vyznáva kresťanské a židovské náboženstvo.
Arabčina je hlavným oficiálnym jazykom v Alžírsku a používa sa v administratíve, vzdelávacích a verejných inštitúciách. Berberčina je tiež uznaným oficiálnym jazykom, keď toto postavenie získala v dôsledku povstaní v okolitých krajinách (arabská jar) v roku 2016.
Pamiatky UNESCO: 7
|
 |
|
- Casbah v Alžíri (1982) – starobylá časť mesta Alžír s mnohými historickými budovami a pamiatkami.
- Tassilin’Ajjer (1982) – oblasť horských skalných útvarov a púštnej krajiny, dôležité miesto s významnými skalnými maľbami a kresbami.
- Timgad (1982) – rímske mesto založené v roku 100 n. l. so zachovalými ruinami mnohých verejných budov a domov.
- M’Zab (1982) – sieť starobylých opevnených miest v strednej časti púšte Sahara s jedinečnou architektúrou a urbanistickým plánovaním.
- Tipasa (1982) – starobylé rímske mesto a prístav na pobreží Stredozemného mora s pozostatkami chrámov, divadiel a ďalších stavieb.
- Tichoumritn’Ath Yenni (1982) – pohrebisko dolmenov, ktoré je významným svedectvom neolitického odkazu v regióne.
- Djémila (1982) – rímske mesto s mnohými dochovanými budovami a monumentmi, vrátane chrámov, divadiel a triumfálnych oblúkov.
Národné parky: 9
|
 |
|
- Národný park Tassilin’Ajjer
- Národný park Belezma
- Národný park Tlemcen
- Národný park Chréa
- Národný park Djurdjura
- Národný park El Kala
- Národný park Gouraya
- Národný park Theniet El Had
- Národný park Ahaggar
