ALŽÍRSKO

Dátum vzniku: 19. marca 1962

Stručná história chronologicky:

Krajina má bohatú históriu, ktorá siaha až do doby pred naším letopočtom.

Staroveká história siaha až do dôb antického Grécka a Ríma. V 7. storočí tu vznikla arabská ríša, ktorá sa v priebehu 16. storočia stala súčasťou Osmanskej ríše.

V 19. storočí začali Francúzi postupne obsadzovať územie dnešného Alžírska, ktoré sa v roku 1830 stalo francúzskou kolóniou. Nasledovalo násilné potlačovanie povstaní a rozsiahle využívanie domorodých obyvateľov ako otrokov.

V roku 1962 po osemročnej vojne, ktorú viedli Alžírčania proti Francúzom, získalo Alžírsko nezávislosť. Nová vláda sa zamerala na budovanie socialistického štátu a rozvoj krajiny.

V 90. rokoch 20. storočia však Alžírsko čelilo vlne násilia a terorizmu, keď sa islamské extrémistické skupiny snažili zvrátiť vládu. Konflikt si vyžiadal viacej než 100 000 obetí.

V roku 1999 sa prezidentom Alžírska stal Abdelaziz Bouteflika, ktorý krajinu viedol až do roku 2019. Jeho vláda bola kritizovaná kvôli korupcii a pre nedostatočnú reakciu na sociálne a ekonomické problémy.

V roku 2019 došlo k rozsiahlym protestom proti vláde a Bouteflikovi, čo viedlo k jeho odstúpeniu. V súčasnosti je Alžírsko riadené dočasnou vládou.

Celkovo teda má Alžírsko rozmanitú a pohnutú históriu, keďže muselo čeliť mnohým výzvam a konfliktom, ale stále zostáva významnou krajinou v Afrike i vo svete.

 

Medzinárodná skratka: DZ

 

Mena: Alžírsky dinár (DZD)

Dinár sa delí na 100 centime. Centime sa kvôli extrémne nízkej hodnote vôbec nepoužíva.  Alžírsky dinár bol zavedený v roku 1964 ako náhrada za francúzsky frank, ktorý bol zavedený počas francúzskej koloniálnej éry. Odvtedy bolo vydaných niekoľko verzií dinára, a to bankovky v hodnotách 100, 200, 500, 1000, 2000 a 5000 dinárov a mince v hodnotách 1, 2, 5, 10, 20, 50 a 100 dinárov.

 

Internetová doména: .dz

 

Telefónna predvoľba: +213

 

Časové pásmo: GMT  +1

 

Geografia:

Alžírsko je najväčšou krajinou v Afrike. Nachádza sa na severozápade kontinentu. Hraničí s Marokom na západe,  Mauretániou, Mali a Nigerom na juhu, s Líbyou na východe a Tuniskom na severovýchode. Na severe obmýva krajinu Stredozemné more, pričom alžírske pobrežie má dĺžku približne 1 200 km.

Krajina je prevažne hornatá, nachádza sa tu niekoľko horských reťazcov, s najvýznačnejším pohorím Atlas, ktoré sa tiahne východným smerom. Na juhu  sa rozkladá Sahara, najväčšia púšť na svete.

 

Najvyšší vrchol: Tahat 3 003 m n. m.

Vrchol Tahat sa nachádza v pohorí Ahaggar v južnej časti Alžírska, neďaleko mesta Tamanrasset.  Pohorie Ahaggar je oblasťou s množstvom skalnatých útvarov, roklí a kaňonov, ktoré sa tiahnu v púštnej krajine Sahary. Vzhľadom na odľahlú polohu a púštny charakter oblasti je nutné mať pre výstup na Tahat vhodné vybavenie a skúsenosti s pobytom v horskom teréne.

 

Podnebie:

Alžírsko má rôznorodé klimatické podmienky – od suchého a horúceho podnebia v púštnych oblastiach až po vlhkú a miernu klímu na severe krajiny. Najviac zrážok spadne v období od októbra do mája. Vláda sa snaží bojovať proti suchu a nedostatku vody, a to cestou vodohospodárskych projektov a rozvoja zavlažovacích systémov.

 

Fauna a flóra:

Saharský lev je poddruh leva, ktorý žije v púštnych oblastiach južného Alžírska. Žije tu i gazela dorcas, ktorá je dobre prispôsobená extrémnym podmienkam púšte. Arabský oryx, ktorý bol považovaný za vyhynutého vo voľnej prírode, bol úspešne reintrodukovaný do púštnych oblastí. V púštnych oblastiach a stepiach v južnom Alžírsku sa vyskytuje i pštros dvojprstý.

Žijú tu rôzne druhy hadov a jašteríc, vrátane kobercových hadov a varanov. Pre suché púštne oblasti a stepi v Alžírsku je typický výskyt akácií.

Euforbie sú sukulentné rastliny, ktoré sú dobre prispôsobené suchým a horúcim púštnym podmienkam. Olivovníky rastú bežne na pobreží Stredozemného mora.

 

Poľnohospodárstvo:

Alžírsko produkuje rôzne plodiny, vrátane obilnín, zeleniny, ovocia a olivovníkov. Obilniny, ako sú pšenica a jačmeň, sú základnými potravinami alžírskeho obyvateľstva.

Alžírsko je jedným z najväčších svetových producentov olivového oleja. Olivovníky sa pestujú prevažne na pobreží Stredozemného mora.

Datľovníky sú dôležitou plodinou, najmä pre obyvateľov púštnych oblastí; exportujú sa do celého sveta.

Významnou súčasťou poľnohospodárskej produkcie je výroba vína a hroznového muštu.

Na vidieku je rozšírený chov dobytka a oviec. Mäso a mlieko z týchto zvierat predstavuje dôležitú zložku stravy alžírskych obyvateľov.

Pre domácu spotrebu i na export sa pestujú rôzne plodiny a zelenina – rajčiny, zemiaky, citrusové plody a ďalšie.

 

Ťažba surovín:

Alžírsko má bohaté prírodné zdroje. Medzi najvýznamnejšie suroviny patria ropa, lítium, zlato, diamanty, zemný plyn, fosfáty, železná ruda a meď.

Ťažba ropy a zemného plynu sú najdôležitejším priemyslovým odvetvím Alžírska a predstavuje hlavný zdroj príjmov zahraničného obchodu krajiny. Alžírsko je jedným z najväčších producentov ropy v Afrike a zaraďuje sa medzi desať najväčších svetových producentov zemného plynu. Krajina je aj členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Fosfáty sa ťažia v oblasti západného pobrežia. Železná ruda sa ťaží v pohorí Atlas a v okolí mesta Tébessa.

 

Priemysel:

Alžírsko má rozvinutý chemický priemysel – vyrábajú sa hnojivá, petrochemické výrobky, plasty a ďalšie chemické produkty.

V posledných rokoch stal veľmi významným rozvoj infraštruktúry a stavebníctva. Krajina investuje do výstavby ciest, železníc, prístavov, letísk a ďalších infraštruktúrnych projektov.

Je tu rastúci automobilový priemysel. Niekoľko medzinárodných automobilových spoločností tu postavilo továrne na montáž a výrobu automobilov. Dôležitú úlohu v alžírskej ekonomike hrá výroba potravín (múka, cukor, oleje, mliečne výrobky, nápoje, a i.). Textilný a odevný priemysel vyrába oblečenie, textílie a obuv pre domáci trh i na vývoz.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: cestovný ruch, doprava

 

Prírodné a historické zaujímavosti: Batna, Alžír, Djemila, Ghardaia, Hoggar, údolie Mzab, púšť Sahara a oázy, Národný park Tassili N´Ajjer

Alžírsko má veľké prírodné a kultúrne bohatstvo, ktoré priťahuje turistov z celého sveta.

Medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie v Alžírsku patria pohorie Atlas, Saharská púšť, národný park Tassilin’Ajjer, archeologické pamiatky vrátane mesta Timgad, mestá Constantine, Annaba a mnoho ďalších. Ponúkajú sa tu krásne pláže a možnosti vodných športov popri Stredozemnom mori.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská ľudovo demokratická republika

Prezident je hlavou štátu a zároveň i vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezidenta volia občania priamou voľbou na päťročné obdobie. V Alžírsku platí viacúrovňový volebný systém a parlament má právomoci v oblastiach, ako sú legislatíva a kontrola vlády.

Vládu Alžírska tvorí premiér a ministri, ktorí sú menovaní prezidentom. Alžírsko má aj rozvinutý systém regionálnej správy, ktorý sa skladá zo 48 departmentov (wilaya) a mestských obvodov (baladia). Každý department riadi guvernér, ktorého menuje prezident. Mestské obvody riadia starostovia.

Nezávislý súdny systém sa skladá z civilných a trestných súdov a najvyššieho súdu.

 

Hlavné mesto: Alžír

Nachádza sa v severnej časti krajiny na pobreží Stredozemného mora. S viacej než tromi miliónmi obyvateľov je Alžír najväčším mestom krajiny a centrom politického, hospodárskeho a kultúrneho života.

Mesto Alžír má dlhú históriu, ktorá siaha až do 10. storočia. V stredoveku bol Alžír dôležitým obchodným centrom a prístavom pre obchodníkov z celého Stredomoria. V priebehu rokov bolo mesto ovládané rôznymi mocnosťami, vrátane Rimanov, Byzantíncov, Arabov, Osmanov a Francúzov.

 

Rozloha: 2 381 740 km2

 

Počet obyvateľov: 44 700 000 (2022)

Väčšina populácie žije v pobrežných regiónoch, predovšetkým v hlavnom meste Alžír a ďalších veľkých mestách, ako sú Oran, Annaba či Constantine.

Obyvatelia Alžírska sú prevažne Arabi, ktorí tvoria asi 80 % populácie. Ďalej tu žijú Berberi, ktorí tvoria asi 15 % populácie. Okrem týchto dvoch hlavných etnických skupín v Alžírsku žijú i menšie komunity európskeho pôvodu, predovšetkým Francúzi a Španieli, rovnako ako aj menší počet prisťahovalcov z iných afrických a arabských krajín.

Väčšina obyvateľov Alžírska vyznáva islam, ktorý je tu oficiálnym náboženstvom. Zvyšok populácie vyznáva kresťanské a židovské náboženstvo.

Arabčina je hlavným oficiálnym jazykom v Alžírsku a používa sa v administratíve, vzdelávacích a verejných inštitúciách. Berberčina je tiež uznaným oficiálnym jazykom, keď  toto postavenie získala v dôsledku povstaní v okolitých krajinách (arabská jar) v roku 2016.

 

Pamiatky UNESCO: 7

 

  1. Casbah v Alžíri (1982) – starobylá časť mesta Alžír s mnohými historickými budovami a pamiatkami.
  2. Tassilin’Ajjer (1982) – oblasť horských skalných útvarov a púštnej krajiny, dôležité miesto s významnými skalnými maľbami a kresbami.
  3. Timgad (1982) – rímske mesto založené v roku 100 n. l. so zachovalými ruinami mnohých verejných budov a domov.
  4. M’Zab (1982) – sieť starobylých opevnených miest v strednej časti púšte Sahara s jedinečnou architektúrou a urbanistickým plánovaním.
  5. Tipasa (1982) – starobylé rímske mesto a prístav na pobreží Stredozemného mora s pozostatkami chrámov, divadiel a ďalších stavieb.
  6. Tichoumritn’Ath Yenni (1982) – pohrebisko dolmenov, ktoré je významným svedectvom neolitického odkazu v regióne.
  7. Djémila (1982) – rímske mesto s mnohými dochovanými budovami a monumentmi, vrátane chrámov, divadiel a triumfálnych oblúkov.

 

Národné parky: 9

 

  1. Národný park Tassilin’Ajjer
  2. Národný park Belezma
  3. Národný park Tlemcen
  4. Národný park Chréa
  5. Národný park Djurdjura
  6. Národný park El Kala
  7. Národný park Gouraya
  8. Národný park Theniet El Had
  9. Národný park Ahaggar