DŽIBUTSKO

Dátum vzniku: 27. júna 1977

Stručná história chronologicky:

Starovek až 19. storočie: Džibutsko bolo dôležitým prístavom na obchodnej ceste medzi Afrikou a Áziou.

1862: Francúzsko získalo kontrolu nad prístavom v Džibuti.

1896: Bolo vytvorené Francúzske Somálsko a Džibutsko sa stalo jeho súčasťou.

1946: Francúzske Somálsko sa stalo zámorským teritóriom Francúzska.

1977: Po rozpade Francúzskeho Somálska sa Džibutsko stalo nezávislým štátom.

1991: V krajine prepukli vnútorné konflikty.

1998: Napätie s Etiópiou vyústilo do ozbrojeného konfliktu.

2000: Bola podpísaná mierová dohoda medzi Džibutskom a Etiópiou.

Súčasnosť: Džibutsko sa stalo strategickým prístavom a dôležitým centrom obchodu a dopravy v regióne.

 

Medzinárodná skratka: DJI

 

Mena: džibutský frank (DJF)

V Džibutsku sa používajú bankovky v nominálnej hodnote 500, 1 000, 2 000, 5 000 a 10 000 frankov. Okrem toho sú k dispozícii aj mince v hodnotách 1, 5, 10, 25, 50, 100 a 500 frankov.

V krajine sa však obvykle používajú aj americké doláre a eurá ako alternatívne meny pre platby za tovar a služby.

 

Internetová doména: .dj

 

Telefónna predvoľba: +253

 

Časové pásmo: +3 GMT

 

Geografia:

Džibutsko je malá krajina nachádzajúca sa v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora a Adenského zálivu. Je to jeden z najmenších afrických štátov. Džibutsko hraničí s Eritreou na severe, Etiópiou na západe a so Somálskom na východe/na juhu????.

Väčšinu územia Džibutska tvorí hornatá púšť, ktorá sa zvyšuje smerom na juh. Vďaka svojej strategickej polohe pri Adenskom zálive je Džibutsko dôležitým prístavom a dopravným uzlom medzi Afrikou, Áziou a Európou.

 

Najvyšší vrchol: Mousa Alli 2028 m n. m.

Nachádza sa v juhozápadnej časti krajiny. Hora Mousa Ali je sopka, ktorá v posledných desaťročiach neprejavila žiadnu aktivitu. Na vrchole sopky sa nachádza kráter s priemerom asi 800 metrov a hĺbkou až 200 metrov, ktorý bol vytvorený pri poslednej erupcii pred asi 4 000 rokmi. Na úpätí hory sú termálne pramene a soľné pláne.

Hora je pre miestnych obyvateľov posvätným miestom a často je spojovaná s rôznymi legendami a príbehmi. Z vrcholu hory je krásny výhľad na okolitú krajinu, vrátane priľahlých hôr a pobrežia Červeného mora.

 

Podnebie:

Džibutsko má suché a horúce podnebie, čo je typické pre oblasti Sahelu a v oblastiach okolo Červeného mora. Priemerná ročná teplota je okolo 30 °C, ale počas letných mesiacov môžu teploty stúpať i nad 40 °C. V zime sa teploty pohybujú okolo 25 °C cez deň a 15 °C v noci.

V krajine je veľmi malé množstvo zrážok, v priemere okolo 150 mm za rok, je teda jednou z najsuchších krajín na svete. Väčšina zrážok spadne počas krátkeho obdobia dažďov medzi májom a septembrom.

Okrem suchého podnebia je tu aj vysoká slnečná aktivita, čo spôsobuje silnú výparovú kapacitu a vyššiu koncentráciu soli v pôde a vo vode. Táto kombinácia faktorov vedie k tomu, že v Džibutsku je väčšina pôdy neúrodná a poľnohospodárska produkcia je veľmi nízka. Vodné zdroje sú tiež veľmi malé a väčšina obyvateľstva sa spolieha na zavlažovanie pomocou slanej vody z mora.

 

Fauna a flóra:

Kudu patrí k veľkým antilopám, ktoré žijú v džibutských púšťach a savanách. Ďalej tu žijú rôzne druhy gaziel, ako napríklad dorcas gazela.

Ďalšími cicavcami, obývajúcimi túto oblasť, sú hyeny a šakaly. Šakal čabrakový (Canis aureus lupaster) je endemickým poddruhom, ktorý sa vyskytuje len v Džibutsku.

V niektorých riekach žijú krokodíly.

V púštnych oblastiach hojne rastú akácie. Poskytujú tieň a potravu pre mnoho zvierat. Na pobreží sa nachádzajú mangrovy a kroviny. Baobabové stromy sú ďalšími významnými stromami v regióne. Sú známe svojou odolnosťou voči suchu a vytvárajú sa v nich dutiny, ktoré poskytujú útočisko pre vtákov a drobných živočíchov.

Na solankách a pobrežiach sú typické halofyty – rastliny rastúce v slaných pôdach.

 

Poľnohospodárstvo:

V niektorých oblastiach Džibutska, kde sú k dispozícii zavlažovacie zdroje, sa pestujú plodiny ako napr. fazuľa, cícer, káva, banány, tabak, kukurica, ryža, cirok, cukrová trstina a ovocie, ako sú figy, granátové jablká a datle. Chová sa tu dobytok, ovce, kozy a ťavy pre miestnu potrebu.

Poľnohospodárstvo v krajine je veľmi obmedzené a výroba potravín nedostačuje pre celkové potreby obyvateľstva. Džibutsko sa musí spoliehať na dovoz potravín a pomoc zo zahraničia.

 

Ťažba surovín:

Džibutsko je chudobná krajina s obmedzenými zdrojmi surovín. Avšak v posledných rokoch boli objavené niektoré zdroje, ktoré môžu byť v budúcnosti využité pre rozvoj krajiny.

Nachádzajú sa tu zásoby soli, predovšetkým v oblasti Assal. Ďalšie potenciálne zdroje surovín v krajine zahrnujú najmä nerasty, ako sú meď, zlato a lítium. Tieto suroviny boli nájdené v hornatých oblastiach hôr Goda a Hanle-Goma. Okrem toho sa tu nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktorá by mohla byť využitá na výrobu elektrickej energie.

 

Priemysel:

Hlavnými odvetviami priemyslu v Džibutsku sú spracovanie potravín, výroba cementu a stavebných materiálov. V krajine sa nachádzajú aj niektoré menšie priemyslové podniky, ktoré sa zameriavajú na výrobu kozmetických a textilných výrobkov.

Krajina je dôležitým dopravným uzlom, ktorý spojuje Afriku s Áziou a Európou, a je aj domovskou základňou pre mnoho logistických spoločností a dopravných firiem.

Investuje sa tu predovšetkým do výstavby moderných prístavov a dopravnej infraštruktúry, aby sa zlepšila pozícia krajiny ako logistického a obchodného strediska.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: námorná doprava, logistické služby

 

Prírodné a historické zaujímavosti: Lac Assal, Grand Barra, Les Allols, Decan…

Jednou z hlavných turistických atrakcií je pobrežie Červeného mora a Adenského zálivu, kde sú krásne pláže, koralové útesy a možnosti na potápanie a šnorchlovanie. V Džibutsku sa nachádza aj niekoľko chránených oblastí, ako sú napríklad národný park Day Forest, národný park Foret du Day a národný park Lac Abbe, kde sa môžu turisti stretnúť s rôznymi druhmi zvierat a vtákov a obdivovať krásnu krajinu.

Džibutsko má bohatú históriu a kultúru, čo zahrnuje tradičnú architektúru, remeselnú výrobu a miestnu kuchyňu. Obľúbenými cieľmi pre turistov, ktorí vyhľadávajú autentické zážitky a nákupy, sú aj miestne trhy a bazáre. V posledných rokoch sa krajina snaží zlepšiť infraštruktúru v prospech turistiky, vrátane výstavby nových hotelov a ďalších turistických zariadení.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská republika

Prezident je hlavou štátu a zároveň i vlády. Disponuje výkonnou mocou, je volený na päťročné obdobie.

Legislatívna moc je zverená Národnému zhromaždeniu, ktoré má 65 členov volených na päťročné obdobie.

Súdna moc sa skladá z dvoch inštancií – Súdnej rady a Ústavného súdu.

Džibutsko je rozdelené na päť regiónov, ktoré sú ďalej rozdelené na 11 dištriktov, a tie sa ďalej delia na podokresy a dediny. Každý región má svojho guvernéra, ktorého menuje prezident.

Existuje tu niekoľko politických strán, ale v skutočnosti má prezidentský systém veľmi silnú moc a politické strany nemajú výrazný vplyv na politické rozhodovanie.

 

Hlavné mesto: Džibuti

Nachádza sa v blízkosti Červeného mora. Mesto má odhadovanú populáciu približne 600 000 obyvateľov, čo predstavuje väčšinu obyvateľstva krajiny.

Džibuti je významným obchodným a priemyslovým centrom štátu a sídli tu väčšina vládnych inštitúcií, vrátane prezidentského paláca, parlamentu a ministerstiev. Mesto slúži aj ako dôležitý dopravný uzol pre krajiny Blízkeho východu a je sídlom najväčšieho prístavu v regióne.

V meste sa nachádza niekoľko významných turistických atrakcií, ako napríklad stará pevnosť, mešita a katedrála. Ponúka sa tu mnoho možností na nákupy, vrátane tradičných trhov či obchodov s miestnymi remeselnými výrobkami.

 

Rozloha: 23 000 km2

 

Počet obyvateľov: 960 000 (2022)

Hlavnými etnickými skupinami sú Afarovia a Somálčania, ktorí predstavujú väčšinu populácie. Okrem toho tu žijú menšiny Etiópčanov, Jemenčanov a Európanov.

Oficiálnym jazykom je francúzština, ale mnoho ľudí používa aj arabčinu a somálčinu. Väčšina obyvateľov sú moslimovia, ktorí vyznávajú sunnitský islam.

Najviac obyvateľov žije v pobrežných mestách, predovšetkým v hlavnom meste Džibuti. Vnútrozemské oblasti sú osídlené riedko a obyvateľstvo sa tu venuje najmä pastierstvu a poľnohospodárstvu.

Chudoba a nedostatok zdrojov spôsobuje sociálne a ekonomické problémy.

 

Pamiatky UNESCO: –

 

Národné parky: 7

 

  1. Národný park Day Forest
  2. Národný park Foret du Day
  3. Národný park Lac Abbé
  4. Národný park Moucha Islands
  5. Národný park Seven Brothers Islands
  6. Národný park Goda Mountains
  7. Národný park Arrei Mountains