MAURITÁNIA (Mauritánska islamská republika)

Dátum vzniku: 28. novembra 1960

Stručná história chronologicky:

Koloniálne obdobie: Mauritánia bola pod koloniálnou nadvládou Francúzska, ktoré tu zriadilo kolóniu známu ako Francúzska Západná Afrika. Počas tohto obdobia slúžila ako základňa pre francúzsky koloniálny systém; slúžila ako oblasť na ťažbu nerastných surovín s využitím miestnej pracovnej sily.

Nezávislosť (1960): Dňa 28. novembra 1960 vyhlásila Mauritánia nezávislosť od Francúzska a stala sa samostatným štátom. Prvým prezidentom sa stal Moktar Ould Daddah.

Konflikt s Marokom (1975–1979): Vznikol konflikt s Marokom o západné púštne územie nazývané Západná Sahara. V roku 1979 Mauritánia stiahla svoje nároky na toto územie.

Oblastné konflikty: V krajine vznikali regionálne konflikty a spory, vrátane konfliktu so Senegalom ohľadne územia Faleme na hranici oboch krajín.

Vojenské prevraty: V priebehu 70. a 80. rokov 20. storočia  zažila Mauritánia niekoľko vojenských prevratov a zmien v politickom vedení krajiny.

Demokratický vývoj: V roku 2008 prebehli demokratické voľby, ktoré priviedli na čelo štátu prezidenta Mohameda Ould Abd Aziza. Postupne dochádzalo k demokratizácii krajiny.

Súčasnosť: Dnes je Mauritánia republikou s prezidentským systémom a demokratickými voľbami. Snaží sa riešiť výzvy spojené s chudobou, regionálnou nestabilitou a životnými podmienkami v púšti Sahara.

 

Medzinárodná skratka: MR

 

Mena: mauritánska ouguiya (MRU)

Mena je pomenovaná po historickej zlatej minci, ktorá bola používaná v oblasti Sahary. Ouguiya sa delí na menšie jednotky nazývané khoums.

 

Internetová doména: .mr

 

Telefónna predvoľba: +222

 

Časové pásmo: GMT 0

 

Geografia:

Väčšina územia Mauritánie je pokrytá púšťou Sahara, ktorá tvorí prevažnú časť vnútrozemia. Púšť zahrnuje tak piesočné duny, ako aj skalnaté oblasti.

Na juhu sa nachádza oblasť stepí a saván, ktorá je bohatá na vegetáciu a slúži ako pastviny pre dobytok. Západné pobrežie leží pri Atlantickom oceáne a zahrnuje dlhý úsek piesočnatých pláží. Oblasť je dôležitou súčasťou ekonomiky krajiny, predovšetkým čo sa týka rybolovu.

Je tu niekoľko riek, z ktorých najvýznamnejšiou je rieka Senegal, tvoriaca časť hranice so Senegalom. Rieka Senegal je zdrojom vody pre poľnohospodárstvo a zavlažovanie v tejto oblasti.

V niektorých častiach sa nachádzajú slaniská a jazerá, ktoré hrajú dôležitú rolu z hľadiska miestnej biodiverzity a ekosystémov.

 

Najvyšší vrchol: Kediet Ijill 915 m n. m.

Hora sa nachádza v regióne Tiris Zemmour na severovýchode krajiny, v blízkosti mesta Zouérat. Kediet Ijill je značne výrazným geografickým miestom v oblasti, ktorá je inak prevažne rovinatá.

 

Podnebie:

Väčšina územia Mauritánie má púštnu klímu s vysokými teplotami a nízkymi zrážkami. Priemerné teploty v lete môžu dosahovať až 40 °C a v zime sa znižujú, ale stále zostávajú na pomerne vysokej úrovni.

Sú tu nízke zrážky, ktoré sa vyskytujú prevažne počas krátkeho obdobia dažďov v letných mesiacoch, spravidla od júla do septembra. Bývajú tu bežne silné vetry, ktoré prinášajú piesok z púšte Sahara. Sú známe pod názvom harmattan a majú vplyv na viditeľnosť a životné podmienky.

Oázy a riečne údolia na juhu krajiny sú zelenými oblasťami s vyššími zrážkami, kde sa nachádza vegetácia a je rozvinutá poľnohospodárska činnosť. Na západnom pobreží pri Atlantickom oceáne je podnebie vlhkejšie, hoci i tu sú výrazné klimatické rozdiely. V pobrežnej oblasti bývajú vyššie zrážky a je vhodná pre rybolov.

 

Fauna a flóra:

Krokodíl nílsky žije v riekach v južnej časti Mauritánie. Krajina je dôležitým migračným koridorom pre vtáctvo. Vyskytuje sa tu mnoho druhov vtákov, vrátane pelikánov, ibisov, plameniakov a dravých vtákov.

Šakal hrdzavý je malá šelma, ktorá žije v púštnych oblastiach. Akácie sú typickými stromami pre púštne a savanové oblasti. Sú odolné voči suchu a poskytujú tieň a potravu pre miestnu faunu.

Feruľa (ločidlo) – tento druh rastliny je charakteristický pre suché púštne oblasti; miestne komunity ju využívajú na rôzne účely, vrátane liečebných.

V oázach a riečnych údoliach na juhu rastú datľovníky a ďalšie druhy stromov.

 

Poľnohospodárstvo:

V oázach a na južnom pobreží Mauritánie sa pestujú plodiny ako napr. proso, kukurica, bavlna, ryža, cukrová trstina a strukoviny. V niektorých oázach a údoliach sa pestuje ovocie, ako sú datle, figy, granátové jablká a iné druhy.

Dôležitou súčasťou mauritánskeho poľnohospodárstva je pastierstvo. V oblastiach saván a stepí chovajú miestni obyvatelia dobytok, ovce, kozy a ťavy. Pobrežné oblasti sú bohaté na ryby, rybolov hrá v miestnej ekonomike významnú rolu. Mauritánia uzavrela dohody s rôznymi krajinami, ktoré umožňujú zahraničným rybárskym spoločnostiam loviť v tunajších vodách.

 

Ťažba surovín:

V krajine sú bohaté zásoby železnej rudy, a vďaka tomu je jedným z najväčších svetových producentov tejto suroviny. Ťažba sa koncentruje v regióne Zouérat, kde sa nachádza jedna z najväčších železnorudných baní na svete. Železná ruda sa ťaží a exportuje prostredníctvom železničnej dopravy do prístavu v Nouádhibou a odtiaľ na medzinárodné trhy.

Mauritánia má aj zásoby medi, predovšetkým v regióne Akjoujt. V rôznych častiach Mauritánie sa nachádzajú zlaté bane. Ťažba zlata sa uskutočňuje jednak pod povrchom, ale aj na povrchu. Kremenný piesok, ktorý sa používa najmä pri výrobe skla a keramiky, je ďalšou významnou surovinou.

 

Priemysel:

Energetický sektor je tu dôležitým priemyslovým odvetvím. Krajina sa snaží rozvíjať aj obnoviteľné zdroje energie, najmä solárnu a veternú energiu.

Mauritánia má niekoľko rafinérií ropy a plynu, ktoré slúžia na spracovanie vyťažených surovín.

Vzhľadom na rozvoj infraštruktúry a ťažobného sektora je stavebníctvo v Mauritánii pomerne aktívnym priemyslovým odvetvím.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: –

 

Prírodné a historické zaujímavosti: púštna železnica, Sahara a oázy, národný park Banc d’Arguin, mestá Ouadane, Tichit a Nuakšott

Mauritánia je známa pre svoje rozsiahle púštne oblasti – piesočné duny a púštne prostredie. Turisti prichádzajú, aby navštívili tieto púštne krajiny a zažili autentický púštny život.

Je tu bohatá tradičná kultúra a zvyky, ktoré sú turisticky atraktívne. To zahrnuje hudbu, tanec, remeslá a tradičné festivaly.

V krajine sa nachádza niekoľko historických a archeologických pamiatok, vrátane starovekých mestských ruín, ako napr. Chinguetti, a historických pevností.

Pobrežie je bohaté na ryby, preto je krajina atraktívna pre rybárov a milovníkov morských aktivít.

 

 

Štátne zriadenie: islamská  prezidentská republika

Mauritánia má prezidentský systém, kde prezident republiky má výkonnú právomoc ako hlava štátu a vlády. Prezident je zároveň vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Parlament, známy ako Národné zhromaždenie, je dvojkomorový. Dolná komora, Národné zhromaždenie, má 157 členov, zatiaľ čo Senát má 56 členov. Parlament má právomoci v legislatíve a dohľade nad exekutívou. Mauritánia má nezávislý súdny systém. Najvyššou súdnou inštanciou je Najvyšší súd.

 

Hlavné mesto: Nouakchott (Nuakšott)

Nachádza sa na juhozápadnom pobreží Mauritánie, pri pobreží Atlantického oceána. Leží v púštnej oblasti a má významnú strategickú pozíciu ako hlavný prístav a administratívne centrum krajiny.

Mesto Nouakchott bolo založené ako menšia rybárska osada a postupne sa vyvinulo na moderné mesto. V roku 1960 sa stalo hlavným mestom Mauritánie, keď sa krajina stala nezávislou.

 

Rozloha: 1 030 000 km2

 

Počet obyvateľov: 4 670 000 (2022)

Obyvateľstvo je pomerne rozmanité, skladá sa z niekoľkých etnických skupín a kmeňov. Najväčšou skupinou sú Maurovia, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva a majú arabské a berberské korene. Ďalšími významnými skupinami sú Fulbovia, Tukulorovia, Wolofovia, Soninkovia a ďalšie menšiny.

Oficiálnym jazykom je arabčina, ale používa sa aj francúzština, najmä v administratíve a v oblasti vzdelávania. Vzhľadom na etnickú rôznorodosť krajiny sa používajú rôzne africké jazyky, vrátane jazykov etník poular, soninke, wolof a ďalších.

Hlavným náboženstvom je islam, ktorý má silný vplyv na každodenný život obyvateľov. Väčšina Mauritáncov sú sunnitskí moslimovia. Krajina bola jednou z posledných na svete čo sa týka zrušenia otroctva, ku ktorému oficiálne došlo až v roku 1981. I napriek tomu pretrvávajú problémy spojené s neoficiálnym otroctvom a diskrimináciou menšín v krajine.

 

Pamiatky UNESCO: 2

 

  1. Národný park Banc d’Arguin (1989) – národný park pri atlantickom pobreží, ktorý zahrnuje piesočné duny, pobrežné mokrade a pobrežné vody.
  2. Starodávne opevnenie miest Ouadane, Chinguetti, Tichitt a Oualata (1996) – sídla z 11. a 12. storočia, ktoré boli obchodnými a náboženskými strediskami pre karavany.               

 

Národné parky: 2

 

  1. Národný park Banc d’Arguin
  2. Národný park Diawling