TUNISKO

Dátum vzniku: 20. marca 1956

Stručná história chronologicky:

Starovek: Územie dnešného Tuniska bolo osídlené Feničanmi a Rimanmi.

  1. storočie: Keď Arabi dobyli Tunisko, v tejto oblasti sa rozšíril islam. Vznikol tu islamský emirát.
  2. storočie: Tunisko ovládla Osmanská ríša a udelila mu autonómiu pod osmanskou suverenitou.
  3. storočie: Kontrolu nad Tuniskom získalo Francúzsko a začala sa tu francúzska koloniálna správa.
  4. marca 1956: Tunisko získalo nezávislosť od Francúzska, a to pod vedením prvého prezidenta Habiba Bourguibu.

1957: Bourguiba sa stal prezidentom a začal proces modernizácie krajiny a sekularizácie spoločnosti.

1987: Zine El Abidine Ben Ali uskutočnil štátny prevrat a stal sa prezidentom. Jeho autoritársky režim trval niekoľko desaťročí.

2010-2011 – Vlna protestov, ktorá sa začala samoupálením Mohameda Bouaziziho, prinútila Ben Aliho k odstúpeniu a začali sa demokratické reformy.

2011: Tunisko zažilo prvé slobodné voľby, ktoré viedli k vytvoreniu ústavného zhromaždenia a novej ústavy.

 

Medzinárodná skratka: TU

 

Mena: tuniský dinár  (TND)

Tuniský dinár sa delí na menšie jednotky nazývané milimy. Menový kód pre tuniský dinár je TND, a býva spravidla označený symbolom “د.ت” alebo skratkou DT.

 

Internetová doména: .tu

 

Telefónna predvoľba: +216

 

Časové pásmo: GMT+1

 

Geografia:

Tunisko sa nachádza v severozápadnej časti Afriky a susedí s dvoma krajinami: Alžírskom na západe a Líbyou na východe. Na severe krajiny je pobrežie Stredozemného mora.

Krajina má rôznorodý reliéf. Na severe sa nachádzajú hory Tell Atlas, zatiaľ čo stredná a južná časť krajiny sú prevažne rovinaté, vrátane púšte Sahara, ktorá zaberá veľkú časť juhu.

Má približne 1 148 kilometrov dlhé pobrežie pri Stredozemnom mori, čo ho vďaka množstvu pláží a prímorských letovísk činí atraktívnym turistickým cieľom.

 

Najvyšší vrchol: Džabal aš-Šánabí 1 544 m n. m.

Nachádza sa v pohorí Tell Atlas, ktoré sa rozkladá v severovýchodnej časti krajiny, v blízkosti hranice s Alžírskom.

 

Podnebie:

Na severe Tuniska pri Stredozemnom mori panuje stredomorská klíma. Zimy sú mierne a vlhké, s priemernými teplotami okolo 10-15 °C, zatiaľ čo letá sú horúce a suché, s teplotami presahujúcimi 30 °C.

V centrálnej časti  sa nachádza pohorie Tell Atlas, kde je klíma chladnejšia než na pobreží. Zimy tu môžu byť studené, s teplotami klesajúcimi pod bod mrazu, zatiaľ čo letá sú síce teplé, ale menej než na pobreží. Južnú časť územia tvorí Sahara, čo znamená, že tam panuje púštna klíma. Letá sú tu extrémne horúce, s teplotami dosahujúcimi 40 °C alebo i viac. V noci obvykle teploty prudko klesajú. Zrážky sú minimálne a nepravidelné.

Okrem Sahary na juhu nájdeme v Tunisku aj ďalšie menšie púštne oblasti, ako je napríklad Veľká púšť Matmata. Tieto oblasti majú podobnú klímu ako Sahara.

 

Fauna a flóra:

V pohorí Tell Atlas na severe Tuniska žije kozorožec barbarský. Šakal zlatý sa bežne vyskytuje v tuniských lesoch a púštnych oblastiach. Barbarský lev bol kedysi rozšírený v celej severnej Afrike, ale v súčasnosti je takmer vyhynutý. V niektorých chránených oblastiach Tuniska prebiehajú pokusy o oživenie jeho populácie. V oázach a riečnych údoliach žije krokodíl nílsky.

Tunisko je domovom mnohých druhov vtákov, vrátane dravcov, sov a mnohých sťahovavých druhov vtákov, ktorí prilietajú na svojich cestách medzi Európou a Afrikou.

Tunisko sa vyznačuje významným pestovaním olivovníkov. V púštnych oblastiach a na juhu rastú rôzne druhy kaktusov, vrátane opuncií.

Makchie je stredomorské krovinaté prostredie charakteristické pre pobrežné oblasti Tuniska. Rastie v ňom i mnoho aromatických bylín a rastlín. V púštnych oblastiach sa vyskytujú rastliny prispôsobené extrémnym podmienkam, ako sú agáve, akácie a ďalšie druhy xerofytných rastlín. Rastie tu aj niekoľko endemických rastlinných druhov, čo sú druhy, ktoré sa vyskytujú len v tejto oblasti, ako je napríklad tuniská čemerica.

 

Poľnohospodárstvo:

Poľnohospodárstvo zahrnuje pestovanie rôznych plodín, ako sú olivovníky, pšenica, jačmeň, kukurica, datle, figy, hrozno, citrusové plody. Chová sa tu aj dobytok, predovšetkým ovce a kozy.

Olivovníky sú zásadné pre tuniskú poľnohospodársku produkciu. Tunisko je jedným z hlavných svetových výrobcov olivového oleja.

V púštnych oblastiach sa využívajú moderné poľnohospodárske metódy, vrátane zavlažovacích systémov, ktoré umožňujú pestovanie plodín, ako sú napr. dyne, cukrová trstina či rajčiny.

 

Ťažba surovín:

Tunisko je jedným z hlavných svetových výrobcov fosfátov. Fosfáty sa ťažia z ložísk v rôznych častiach krajiny; sú dôležité pre výrobu hnojív a ďalších chemických produktov.

V soľných panvách a slaných jazerách sa ťaží soľ. Tunisko má menšie zásoby ropy a zemného plynu, a to predovšetkým v mori pri svojom pobreží.

Sú tu bohaté zásoby rôznych druhov kameňa, vrátane mramoru, vápenca a pieskovca. Vyťažené kamene sa využívajú v stavebníctve, sochárstve a pri výrobe ozdobných predmetov.

V niektorých oblastiach krajiny sa ťaží olovo, cín a zinok, ktoré sa využívajú v rôznych priemyslových procesoch.

 

Priemysel:

Tunisko má rozsiahly textilný a odevný priemysel, čo zahrnuje výrobu oblečenia, obuvi a textilných výrobkov. Toto odvetvie významne prispieva k počtu pracovných miest.

Potravinársky priemysel zahrnuje výrobu potravinových produktov, ako sú oleje, mliečne výrobky, cukrovinky, víno atď.

V Tunisku má výrobné závody aj niekoľko medzinárodných automobilových spoločností. Významné sú stavebníctvo a stavebný priemysel, predovšetkým v súvislosti s rozvojom infraštruktúry, budovaním turistických rezortov a nehnuteľností.

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: doprava, cestovný ruch

 

Prírodné a historické zaujímavosti: El-Jem, Kartágo, Sousse, Tunis, Dougga, Kairouan, ostrov Djerba, pláže, národný park Ichkeul

Tunisko má bohatú históriu a mnoho historických pamiatok, vrátane antických rímskych ruín, kartáginských archeologických nálezísk a stredovekých mestských opevnení. Pamiatky ako sú Kartágo, El-Jem Amphitheatre či mesto Kairouan, sú populárne medzi turistami.

Pobrežné oblasti s mestami Hammamet, Sousse, Monastir či ostrov Djerba sú známe svojimi krásnymi plážami a luxusnými letoviskami. Tuniská púštna krajina láka dobrodruhov a turistov. Mnohí z nich sa vydávajú na výpravy do púšte, aby videli pieskové duny a oázy.

Pre milovníkov dobrodružstiev a aktívneho odpočinku je tu ponuka rôznych aktivít – potápanie, windsurfing, jazda na koni či golf. Turisti sa môžu zoznámiť aj s tradičnou tuniskou kultúrou a kuchyňou. Tunisko je známe tradičným trhom v meste Sidi Bou Said, kde je možné nakúpiť miestne suveníry a ochutnať tradičné jedlá.

 

 

Štátne zriadenie: republika

Na čele štátu stojí prezident, ktorý je volený v pravidelných prezidentských voľbách. Má významnú rolu vo vedení štátu a je vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Legislatívna právomoc má dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Poslaneckého snemu (Dolný snemovňa) a Senátu (Horná snemovňa). Poslanecká snemovňa je volená v priamych voľbách a má významný vplyv na tvorbu zákonov a politických rozhodnutí.

V roku 2011 v Tunisku prebehla politická revolúcia, tzv. Arabská jar, čo viedlo ku zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Zine El Abidine Bena Aliho a k demokratickým reformám. Od tých čias prebehlo niekoľko demokratických volieb, čo posilnilo proces demokratizácie a umožnilo rôznym politickým stranám účasť na politickom poli.

 

Hlavné mesto: Tunis

Nachádza sa na severovýchodnom pobreží Tuniska, neďaleko od Stredozemného mora. Mesto Tunis je kultúrnym, ekonomickým a politickým centrom krajiny.

Mesto má dlhú históriu siahajúcu až do antického obdobia, kedy bolo založené Feničanmi. V priebehu histórie bolo mesto ovládané rôznymi ríšami, vrátane Rímskej ríše, Byzantskej ríše. Vandalmi a moslimskými dynastiami.

 

Rozloha: 163 610 km2

 

Počet obyvateľov: 12 000 000 (2022)

Tunisko má relatívne homogénne etnické zloženie, pričom väčšina obyvateľov sú Arabi a Berberi.

Oficiálnym jazykom je tu arabčina, rozšírená je francúzština, ale mnohí obyvatelia hovoria aj berberskými dialektmi. Francúzština je rozšírená predovšetkým vo sfére vzdelávania a obchodu. Prevažujúcim náboženstvom je islam, a to predovšetkým sunnitský smer. Žije tu i malá menšina obyvateľov kresťanského vyznania, ako aj vyznávačov iných náboženských tradícií.

 

Pamiatky UNESCO:  9

 

  1. Amfiteáter v El-Jem (1979) – najväčší rímsky amfiteáter na území afrického kontinentu.
  2. Kartágo (1979) – vykopávky fenického mesta, ktoré nechali vypáliť Rimania.
  3. Dougga (1997) – ruiny antického mesta na obrovskej ploche.
  4. Národný park Ichkeul (1980) – národný park s rovnomenným jazerom a mnohými mokraďami je domovom množstva živočíchov.
  5. Kairouan (1988) – štvrté najposvätnejšie miesto islamu a centrum vzdelanosti tohto náboženstva.
  6. Medina v Sousse (1988) – arabské historické mesto v Sousse s horskou pevnosťou.
  7. Medina v Tunise (1979) – arabské stredoveké mesto, ktoré patrí k najzachovalejším na svete.
  8. Púnske mesto Kerkouane a jeho nekropola (1985) – archeologické vykopávky jedného z najvýznamnejších kartáginských miest.
  9. Djerba: Svedectvo o vzore osídlenia na ostrovnom území (2023) – ostrov dosvedčuje vzor osídlenia, ktorý sa vyvíjal okolo 9. storočia v polosuchom prostredí s nedostatkom vody.               

 

Národné parky: 17

 

  1. Národný park Bou-Hedma
  2. Národný park Boukornine
  3. Národný park Chambi
  4. Národný park Dghoumes
  5. Národný park El Feidja
  6. Národný park Ichkeul
  7. Národný park Jebel Chitana-Cap Négro
  8. Národný park Jebel Mghilla
  9. Národný park Jebel Orbata
  10. Národný park Jebel Serj
  11. Národný park Jebel Zaghdoud
  12. Národný park Jebel Zaghouan
  13. Národný park Jebil
  14. Národný park Oued Zeen
  15. Národný park Sanghr Jabbess
  16. Národný park Sidi Toui
  17. Národný park Zembra