ARMÉNSKO

Dátum vzniku: 27. septembra 1991

Stručné dejiny chronologicky:

Staroveké Arménsko: Arménsko má bohatú históriu siahajúcu tisícky rokov späť. Staroveké Arménsko vzniklo okolo 6. storočia pr. n. l. a bolo ovládané rôznymi mocnosťami, vrátane Peržanov a Rimanov.

Arménske kráľovstvo: Prvým arménskym kráľovstvom bolo Arménske kráľovstvo, ktoré existovalo v prvých storočiach nášho letopočtu. Bolo to nezávislé kráľovstvo, ktoré hralo v regióne významnú rolu.

Konverzia kresťanstva: v roku 301 n. l. sa Arménsko stalo prvým štátom na svete, ktorý prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Táto udalosť mala pre arménsku históriu zásadný význam.

Byzantská a Perzská ríša: V priebehu času bolo Arménsko mnohokrát obsadené a ovládané Byzantskou ríšou a Perzskou ríšou, čo viedlo k opakovaným arménskym povstaniam a konfliktom.

Osmanská ríša: V 16. storočí sa Arménsko stalo súčasťou Osmanskej ríše. Arménska populácia bola vystavená rôznym perzekúciám a masakrom, vrátane neskoršej arménskej genocídy v priebehu prvej svetovej vojny.

Nezávislosť: Arménsko vyhlásilo svoju nezávislosť v roku 1918 po rozpade Osmanskej ríše. Nasledovala občianska vojna a konflikty so susednými štátmi vrátane Azerbajdžanu.

Sovietska okupácia: Od roku 1920 bolo Arménsko okupované Sovietskym zväzom a stalo sa súčasťou Sovietskeho zväzu ako Arménska SSR.

Nezávislá republika: Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 získalo Arménsko znovu svoju nezávislosť ako Arménska republika. Toto obdobie bolo poznamenané politickými zmenami a konfliktmi v regióne, predovšetkým konfliktom v Náhornom Karabachu.

 

Medzinárodná skratka: ARM

Mena: arménsky dram (AMD

Mena je pomenovaná podľa starovekého arménskeho dramu, čo bola strieborná minca používaná v Arménsku v minulosti. Arménsky dram sa delí na menšie jednotky – lumy (1 dram = 100 lúm).

 

Internetová doména: .am

 

Telefónna predvoľba: +374

 

Časové pásmo: GMT +4

 

Geografia:

Arménsko susedí s niekoľkými krajinami  – s Tureckom na západe, Gruzínskom na severe, Azerbajdžanom na východe a Iránom na juhu.

Je to prevažne hornatá krajina s mnohými horskými reťazcami. Najvýznamnejšie horstvo je Veľký Kaukaz na severe a Arménska vysočina na juhu.

Zahrnuje aj Náhorný Karabach – separatistickú oblasť, ktorá viedla vojnu s Azerbajdžanom. Náhorný Karabach bol vyhlásený za samozvanú republiku, ale jeho status zostáva sporný.

V krajine sa nachádzajú rôzne jazerá, z ktorých najväčšie je Sevan. Jazero Sevan je jedným z najväčších sladkovodných jazier v Ázii a je významné ako zdroj vody a pre turistický ruch.

Hlavnými riekami  sú Araks (Aras) a Hrazdan. Rieka Araks tvorí väčšinu západnej hranice krajiny, zatiaľ čo Hrazdan preteká hlavným mestom Jerevan.

 

Najvyšší vrchol: Aragac 4 095 m n.m.

Aragac je vulkanický komplex, ktorý sa nachádza v severozápadnej časti krajiny, v blízkosti hraníc s Tureckom. Je to najvyššia hora v Arménsku a v celom Južnom Kaukaze.

 

Podnebie:

Letné mesiace  sú obvykle horúce a bez zrážok, s teplotami stúpajúcimi nad 30 °C (86 °F) a viac.

Zimy sú  studené so snehovými zrážkami, predovšetkým v horských oblastiach. Teploty v zime klesajú pod bod mrazu, a to i v nižších polohách.

Arménsko je krajinou s relatívne nízkymi zrážkami. Väčšina zrážok spadne v horských oblastiach a na jar, čo zahrnuje aj roztápanie snehu z hôr.

Podnebie  sa výrazne líši podľa nadmorskej výšky. Na vyšších horách je chladnejšie a  snehové zrážky sú vyššie, zatiaľ čo v nížinách je teplejšie.

V horských oblastiach sú bežné vetry, ktoré ovplyvňujú miestnu klímu.

Jazero Sevan má významný vplyv na miestnu mikroklímu. V okolí jazera je miernejšia klíma než v iných častiach krajiny, preto je strediskom letného turistického ruchu.

Krajina leží v pásme zemetrasení a často zažíva zemetrasenia, čo ovplyvňuje miestne podnebie a životné podmienky.

 

Fauna a flóra:

V nížinách a nižších pohoriach sa vyskytujú stepné a lúčne rastliny, byliny a trávy.

V horských oblastiach  sa nachádzajú bukové, dubové, javorové, hrabové lesy, ako aj ďalšie listnaté stromy.

Vysoko v horách rastú alpské rastliny a kríky, ktoré sú adaptované na extrémne podmienky.

Okolie jazera Sevan je bohaté na vegetáciu, je tu rozšírený napr. šachor Sevanský, čo je endemický druh nachádzajúci sa len v tejto oblasti.

V Arménsku žije veľa druhov vtákov – orly, sokoly, výry a rôzne druhy spevavých vtákov. Jazero Sevan je tiež dôležitým stanoviskom pre vodné vtáctvo.

V horách a lesoch  žijú rôzne cicavce – kamzíky, srnčia zver, divoké prasatá, líška a zajace.

Žijú tu aj jašterice a rôzne druhy plazov.

 

Poľnohospodárstvo:

Pestovanie plodín hrá v arménskom poľnohospodárstve významnú úlohu. K najčastejšie pestovaným plodinám patria pšenica, jačmeň, zemiaky, slnečnica, ovocie (hrozno a jablká) a zelenina.

Chov hospodárskych zvierat, ako sú kravy, ovce, kozy a hydina, je bežný v nížinách a údoliach.

V horských oblastiach, najmä v Kaukazských horách, je rozšírené pastierstvo, predovšetkým pre chov oviec a kôz.

Arménske poľnohospodárstvo čelí rôznym problémom, vrátane nedostatočného zavlažovania, erózie pôdy, nízkej produktivity a ťažkostiam v prístupe k trhom.

Arménsko exportuje niektoré poľnohospodárske produkty, najmä víno a ovocie, čo prispieva k zlepšeniu ekonomiky krajiny.

 

Ťažba surovín:

Arménsko má významné zásoby medi, ktorá sa ťaží v rôznych lokalitách.

Ďalšou dôležitou surovinou je molybdén. Molybdén sa používa v rôznych priemyslových aplikáciách, najmä v metalurgii.

Arménsko má aj zásoby zlata a iných drahých kovov.

Ťažia sa tu rôzne stavebné materiály, vrátane vápenca, tufu a bazaltu, ktoré sa používajú v stavebníctve a infraštruktúre.

 

Priemysel:

Potravinársky priemysel je jedným z hlavných odvetví arménskeho priemyslu. Zahrnuje výrobu potravín, nápojov a potravinárskych výrobkov, vrátane vína, mliečnych výrobkov, mäsa a ďalších potravín.

Existuje tu aj farmaceutický priemysel, ktorý sa zaoberá výrobou liekov a zdravotníckych prostriedkov.

Ťažba medi a molybdénu.

Textilný a odevný priemysel je tiež pomerne rozvinutý (výroba odevov, textilného tovaru a obuvi).

Energetický priemysel zahrnuje výrobu elektriny a vykurovanie. Väčšina elektriny sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, týka sa to najmä vodnej energie.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: cestovný ruch

 

Prírodné a historické zaujímavosti: stredoveké kláštory Geghard, Khor Virap a Haghpat, údolie Azat, jazero Sevan, mestá Sisian a Dilijan

Arménsko má bohatú histórii a mnoho starovekých pamiatok. K najznámejším patrí Katedrála svätého Echmiadzina (najstaršia kresťanská katedrála na svete), kláštory Tatev a Geghard, historické mesto Gyumri a ďalšie.

Krajina je pozoruhodná vďaka svojim horám, jazerám a prírodným rezerváciám. Jazero Sevan je obľúbeným cieľom pre letnú dovolenku, a Arménska vysočina ponúka krásne výhľady na okolitú krajinu.

Konajú sa tu rôzne kultúrne a folklórne festivaly plné tanca, hudby a tradičných zvykov.

Je tu bohatá tradícia výroby vína a tradičná arménska kuchyňa je obľúbená pre svoje lahodné pokrmy, ako sú dolma, kebab, chlebové placky lavash a mnoho ďalších.

Nájdeme tu kúpeľné centrá, ktoré ponúkajú relaxáciu a liečebné procedúry.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská republika

Arménsky prezident je hlavou štátu a má niektoré výkonné právomoci, vrátane menovania vlády a riadenia zahraničnej politiky. Prezident je volený vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.

Parlament má názov Národné zhromaždenie (Arménske národné zhromaždenie). Má dvojkomorový systém s Dolným domom (Národné zhromaždenie) a Horným domom (Rada Arménskej republiky). Poslanci Dolného domu sú volení na päťročné obdobie.

Súdny systém je nezávislý a zahrnuje rôzne súdne inštancie, vrátane ústavného súdu a Najvyššieho súdu. Súdy sú zodpovedné za vykonávanie spravodlivosti a ochranu práv občanov.

Arménsko má systém lokálnej samosprávy, ktorý umožňuje regionálnym a miestnym orgánom riadiť záležitosti na svojom území.

 

Hlavné mesto: Jerevan

Nachádza sa v strednej časti krajiny, približne 10 kilometrov od západného brehu jazera Sevan.

História Jerevanu siaha až do doby bronzovej, a súčasné mesto bolo založené pravdepodobne okolo 8. storočia pred naším letopočtom. Počas svojej existencie bol Jerevan ovládaný rôznymi ríšami a ríšskymi mocnosťami – Peržanmi, Byzantíncami, Arabmi, Turkami a Rusmi.

 

Rozloha: 29 743 km2

 

Počet obyvateľov: 3 000 000 (2022)

Väčšinu obyvateľov tvoria Arméni, čo predstavuje približne 98 % populácie. Zvyšok obyvateľov tvoria menšiny, vrátane Kurdov, Rusov, Jezídov a ďalších.

Arménsko  je historicky prvým štátom, kde bolo prijaté kresťanstvo ako štátne náboženstvo, a kresťanstvo je stále hlavným náboženstvom v krajine.

Oficiálnym jazykom  je arménčina, ktorá má svoje vlastné písmo zvané arménska abeceda. Ruština bola dlhý čas druhým jazykom, ale po rozpade Sovietskeho zväzu postupne strácala svoj vplyv.

Je tu dobrá úroveň vzdelania a mnoho vysokoškolských inštitúcií. Vzdelanosť je v krajine vysoko cenená.

Krajina má zdravotnícky systém, ktorý poskytuje základnú zdravotnícku starostlivosť obyvateľstvu. Zdravotnícka starostlivosť je financovaná zo štátneho rozpočtu a zároveň zdravotným poistením.

 

Pamiatky UNESCO: 3

 

  1. Kláštory Haghpat a Sanahin (1996) – kláštory sú typickou ukážkou tradičnej byzantskej architektúry 10. až 13. storočia.
  2. Katedrála a kostoly v Ečmiadzine a archeologické nálezisko Zvarthnoc (2000) – ečmiadzinské kostoly a katedrála i archeologické nálezisko Zvarthnoc ukazujú vývoj a rozkvet tohto typu kostolov v celej oblasti.
  3. Kláštor Geghard a údolie Azat (2000) – Geghardský kláštor zahrnuje množstvo kostolov a hrobiek, ktoré ilustrujú vrchol arménskej stredovekej architektúry.

 

Národné parky: 4

 

  1. Národný park Dilidžan
  2. Národný park Arevik
  3. Národný park Sevan
  4. Národný park Lake Arpi