AZERBAJDŽAN

Dátum vzniku: 18. októbra 1991

Stručné dejiny chronologicky:

  1. storočie: Islam sa stáva dominujúcim náboženstvom na území Azerbajdžanu.
  2. storočie: Azerbajdžan sa stáva súčasťou Abbásovského chalifátu.
  3. storočie: Oblasť ovládajú turecké dynastie, ako napr. Seldžukovia.
  4. storočie: Mongolská invázia a tatárska nadvláda.
  5. storočie: Safíovská dynastia zakladá Safíovskú ríšu a prijíma šíitsky islam.
  6. storočie: Konflikty s Osmanskou ríšou a Ruským impériom vedú k rozdeleniu Azerbajdžanských khanátov medzi oboma mocnosťami.

1918: Vyhlásenie Prvej Azerbajdžanskej republiky po rozpade Ruského impéria.

1920: Azerbajdžan je obsadený Červenou armádou a neskôr sa stáva súčasťou Sovietskeho zväzu.

1991: Vyhlásenie nezávislosti Azerbajdžanskej republiky po rozpade Sovietskeho zväzu.

1988-1994: Konflikt s Arménskom o oblasť Náhorného Karabachu, vedúci k vojne.

1994: Mierová dohoda o ukončení konfliktu v Náhornom Karabachu.

2000: Rast azerbajdžanskej ekonomiky vďaka ťažbe ropy a zemného plynu.

 

Medzinárodná skratka: AZ

 

Mena: Azerbajdžanský manat  (AZN)

Táto mena bola zavedená v roku 1992 po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti Azerbajdžanom. Manat sa delí na menšie jednotky – qəpiky.

 

Internetová doména: .az

 

Telefónna predvoľba: +994

 

Časové pásmo: GMT +4 (GMT )

 

Geografia:

Severnú časť Azerbajdžanu ohraničujú Kaukazské hory, ktoré tvoria prirodzenú hranicu medzi Azerbajdžanom a Ruskom. V tomto horskom regióne sa nachádza niekoľko vysokých vrcholov, ktoré dosahujú nadmorskú výšku vyše 4 000 metrov.

Vo východnej časti krajiny leží región známy ako Náhorný Karabach, ktorý bol dlho predmetom konfliktu s Arménskom.

Na východe leží Kaspické more, najväčšie uzavreté more na svete. Krajina má prístup k moru a má niekoľko prístavov, vrátane najväčšieho prístavu Baku.

Pre južnú a východnú časť krajiny sú charakteristické nížiny a stepi, ktoré sú vhodné pre poľnohospodárstvo a pastierstvo.

Juhozápadná časť Azerbajdžanu je domovom púštneho regiónu. Nachádza sa tu známa Azerbajdžanská púšť, ktorá má suchú a aridnú klímu.

V krajine je niekoľko riek a jazier, ktoré hrajú dôležitú rolu v poľnohospodárstve a majú význam ako vodné zdroje. Najväčšími riekami sú Kura a Araks.

 

Najvyšší vrchol: Bazardüzü 4 485 m n.m.

Bazardüzü je súčasťou pohoria Kaukaz a nachádza sa v severnej časti krajiny v blízkosti hraníc s Ruskom a Gruzínskom.

 

Podnebie:

Vnútrozemie Azerbajdžanu, predovšetkým oblasti okolo Baku a strednej časti krajiny, má kontinentálne podnebie s horúcimi letami a chladnými zimami. Priemerné teploty v lete môžu presiahnuť 30 °C, zatiaľ čo v zime môže klesať pod bod mrazu.

Pobrežné oblasti okolo Kaspického mora majú miernejšiu klímu s miernymi letami a miernymi zimami. Priemerné teploty sú v lete okolo 25-30 °C a v zime okolo 0-5 °C.

Severná časť Azerbajdžanu, vrátane Kaukazu, má vysokohorskú klímu. Tu sú chladnejšie teploty po celý rok a v zime teploty klesajú pod bod mrazu.

Juhozápadná časť krajiny, vrátane Azerbajdžanskej púšte, má púštnu klímu s horúcimi letami a nízkymi zrážkami. Teploty v lete môžu dosiahnuť i viacej než 40 °C.

Východná časť krajiny, vrátane regiónu Náhorný Karabach, má podobnú klímu ako vnútrozemie s teplými letami a studenými zimami.

Zrážkové podmienky v Azerbajdžane sú rôznorodé. Niektoré oblasti, najmä horské regióny, majú viac zrážok, zatiaľ čo iné, ako je púšť v juhozápadnej časti, sú veľmi suché.

Baku a okolité oblasti sú náchylné k silným vetrom, predovšetkým vetrom od Kaspického mora.

 

Fauna a flóra:

V nížinách a stepiach sa vyskytujú rôzne trávy a kríky, ako napr. pýrovitá tráva (Stipa pulcherrima), kostrava (Festuca valesiaca) a sladká ďatelina (Melilotus officinalis).

V Kaukazských horách a iných horských oblastiach rastú vzácne druhy rastlín, vrátane plesnivca alpínskeho (Leontopodium alpinum), rôznych druhov orchideí a horských črievičníkov papučkových (Cypripedium calceolus).

V juhozápadnom Azerbajdžane v oblasti Azerbajdžanskej púšte rastú xerofytné druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené suchým podmienkam, ako sú kaktusy a agáva.

V niektorých horských oblastiach sa vyskytujú lesy s drevinami, ako sú buk, hrab, dub a smrek.

Azerbajdžan je významným miestom pro migrujúce vtáctvo, najmä pri pobreží Kaspického mora. Vyskytujú sa tu druhy ako pelikán kučeravý, volavka biela a labuť veľká.

Medzi cicavcov patria divoké prasce, vlci, líšky, rysy, zajace a srnčia zver. V horách žijú aj divoké kozy a kamzíky.

Kaspické more je domovom mnohých druhov rýb, vrátane jesetera, jesetera perzského či kapra kaspického.

V rôznych častiach krajiny žijú hady, ako je kobra čiernokrká a zmija obyčajná. Na pobreží Kaspického mora žijú korytnačky karety obyčajné.

 

Poľnohospodárstvo:

V krajine sa pestujú rôzne plodiny, vrátane obilnín (pšenica, jačmeň, ryža), bavlny, tabaku, slnečnice a vinnej révy.

Azerbajdžan je známy svojou produkciou ovocia, ako sú granátové jablká, figy, hrušky, jablká a višne. Ovocie sa pestuje v rôznych častiach krajiny, vrátane regiónu Goychay, ktorý je preslávený produkciou granátových jabĺk.

Je tu dlhodobá tradícia vinárstva a produkcie vína.

Chov dobytka, oviec, kôz a hydiny je bežným poľnohospodárskym odvetvím.

Vďaka Kaspickému moru sú v Azerbajdžane bohaté rybárske zdroje. Rybárstvo zahrnuje lov rýb, ako sú jeseter, karas, jeseter perzský a kapor.

Významným odvetvím je aj produkcia medu a pistácií.

Krajina čelí niektorým výzvam v poľnohospodárstve, ako sú problémy so suchom v niektorých oblastiach, potreba modernizácie infraštruktúry a ochrana pôdy pred eróziou.

 

Ťažba surovín:

Ťažba ropy a zemného plynu je jedným z najvýznamnejších hospodárskych odvetví. Krajina má bohaté zásoby ropy a zemného plynu v Kaspickom mori i na súši. Hlavným ťažobným a rafinérskym centrom je Baku, ktoré má v ťažbe ropy dlhú históriu.

Krajina má významné zásoby bauxitu, čo je surovina používaná pri výrobe hliníka. Ťažba bauxitu prebieha predovšetkým v oblasti Ganja-Gazakh.

V niektorých horských oblastiach  sa nachádza železná ruda, ktorá sa ťaží na výrobu železa a ocele.

Výskyt medi je tiež významným aspektom ťažby surovín. Meď sa získava z rôznych ložísk v krajine.

Azerbajdžan je známy ťažbou drahých kameňov, predovšetkým diamantov. Diamantová baňa v oblasti Gahcho Kuh je jednou z najväčších diamantových baní na svete.

Dlhú históriu má aj ťažba soli, a to najmä v oblasti Kura-Araks.

Síra sa ťaží zo zásob nachádzajúcich sa v niektorých oblastiach, vrátane regiónu Talysh.

 

Priemysel:

Kľúčovými priemyslovými odvetviami sú ťažba, rafinácia a spracovanie ropy. Krajina má bohaté zásoby ropy v Kaspickom mori i na súši.

Azerbajdžan má aj zásoby zemného plynu a je významným producentom a exportérom tohto paliva. Zemný plyn sa ťaží a exportuje do rôznych krajín v regióne, vrátane Turecka a Európy.

Okrem rafinácie ropy zahrnuje priemysel výrobu rôznych chemických produktov – hnojív, plastov a ďalších chemických výrobkov.

Na základe zdrojov železnej rudy a medi je v krajine rozvinutý aj metalurgický priemysel, ktorý tieto suroviny spracováva.

Produkcia elektriny je tiež významným priemyslovým odvetvím – zahrnuje výrobu elektriny z rôznych zdrojov, vrátane ropy, zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie.

Stavebnícky priemysel zahrnuje výrobu cementu, tehál, skla a ďalších materiálov potrebných pre stavebné projekty.

Dôležitým priemyslovým odvetvím je výroba potravín a nápojov i ďalších potravinárskych produktov.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: doprava, ropovody a plynovody z Ázie do Európy

 

Prírodné a historické zaujímavosti: historické centrum Baku, Gobustanská archeologická rezervácia, Palác chrámov v meste Seki, Kaukaz

Pobrežie Kaspického mora ponúka krásne pláže, rekreačné aktivity a možnosť vodných športov.

Hory v severnej časti krajiny sú atraktívne pre horolezcov, turistov a milovníkov prírody. Kaukazské hory ponúkajú krásne scenérie, turistické trasy a možnosti pre outdoorové aktivity.

Azerbajdžan má mnoho múzeí, galérií a historických pamiatok, ktoré ukazujú bohatstvo kultúrneho dedičstva krajiny. Patria medzi ne Národné historické múzeum, Národné múzeum tapisérií a výstavy venované azerbajdžanskej kultúre a umeniu.

Po celý rok sú organizované rôzne kultúrne a športové akcie. Medzi ne patrí napríklad Baku City Circuit, kde sa konajú preteky Formuly 1, a tiež rôzne festivaly a koncerty.

Kúpeľné mestá, ako je Naftalan, sú známe svojimi liečebnými prameňmi a wellness centrami.

Azerbajdžanská kuchyňa ponúka bohaté chuťové zážitky – rôzne druhy mäsa, pečiva s výrazným korenením.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: prezidentská republika

Prezident má rozsiahlu exekutívnu právomoc a je volený v pravidelných prezidentských voľbách na päťročné obdobie. V krajine existuje systém viacerých strán, ale dominantnou politickou silou je vládnuca strana, ktorá často získava výraznú väčšinu hlasov vo voľbách.

Legislatívna moc náleží jednokomorovému národnému zhromaždeniu, známemu ako Milli Majlis, ktoré má právomoc prijímať zákony a riešiť záležitosti v oblasti zahraničnej politiky. Členovia Milli Majlis sú volení vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.

Súdna moc je nezávislá a zahrnuje ústavný súd, najvyšší súd a ďalšie súdy, ktoré zaisťujú dodržovanie zákonov v krajine.

 

Hlavné mesto: Baku

Nachádza sa na pobreží Kaspického mora.

Prvé zmienky o Baku pochádzajú z antických dôb. Mesto bolo známe pod rôznymi názvami a bolo osídlené rôznymi kultúrami, vrátane Sarmatov a Médov.

Baku bolo dobyté Osmanskou ríšou a neskôr sa stalo súčasťou ríše Seldžukov. V tej dobe boli postavené niektoré historické budovy, ako napr. Palác Širvanských šáhov.

 

Rozloha: 86 600 km2

 

Počet obyvateľov: 10 170 000 (2022)

Najväčšou etnickou skupinou v Azerbajdžane sú Azerbajdžanci, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva a sú turkického pôvodu. Okrem Azerbajdžancov žijú v krajine aj menšie etnické skupiny, ako sú Rusi, Arméni, Gruzínci, Lezgovia a ďalší.

Islam hrá v Azerbajdžane významnú rolu, a to najmä sunnitský islam. Existuje aj menšina šíitskych moslimov.

Oficiálnym jazykom je azerbajdžančina, ktorá patrí do turkickej jazykovej rodiny. Ruština bola v minulosti tiež široko používaným jazykom, ale postupne sa vytrácala.

V dôsledku konfliktu v Náhornom Karabachu došlo k vnútornej migrácii obyvateľstva. Mnoho ľudí bolo donútených opustiť svoje domovy a hľadať bezpečie v iných častiach krajiny.

Krajina má vysokú mieru gramotnosti a poskytuje bezplatné vzdelanie na základnej a strednej úrovni. V krajine existuje aj niekoľko vysokých škôl a univerzít.

 

Pamiatky UNESCO: 5

 

  1. Opevnené mesto Baku s Panenskou vežou a Palácom Širvanšáhů (2000) – historické opevnené mesto Baku s ikonickými stavbami – Panenská veža a Palác Širvanšáhov.
  2. Qobustanská archeologická rezervácia (2007) – archeologická rezervácia so skalnými rytinami a petroglyfmi.
  3. Historické centrum Şəki s Palácom chánov (2019) – historické centrum mesta Şəki s Palácom chánov, ktorý je významným historickým a architektonickým prvkom.
  4. Hyrkánske lesy (1990) – prírodná oblasť, ktorá je domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov.
  5. Kultúrna krajina Hinalug a cesta transhumance “KöçYolu” (2023) – kultúrna krajina Hinalug a tradičná cesta transhumance nazvaná “KöçYolu” – čo je cesta využívaná kočovnými pastiermi medzi letnými a zimnými pastviskami.

 

Národné parky: 10

 

  1. Národný park Zangezur
  2. Národný park Ag-Gel
  3. Národný park Shirvan
  4. Národný park Hirkan
  5. Národný park Altyaghach
  6. Národný park Absheron
  7. Národný park Shahdag
  8. Národný park Göygöl
  9. Národný park Samur-Yalama
  10. Národný park Gizilaghaj

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

STIPA PULCHERRIMA K. Koch – kavyl sličný / kavyľ pôvabný

 

komonica lekárska

Melilotus officinalis (L.) Pall.
komonice lékařská