IRAK
Dátum vzniku: 3. októbra 1932
Stručné dejiny chronologicky:
16. storočie: Osmanská ríša ovládla územie, ktoré dnes tvorí Irak.
17. storočie: Počas prvej svetovej vojny bolo územie Iraku obsadené Britmi. Po vojne bolo územie Iraku uznané britským mandátom Spoločnosti národov.
1932: Irak získal nezávislosť od britského mandátu a stal sa kráľovstvom.
1958: Iracká revolúcia zvrhla kráľa a nastolila republiku.
1968: Ba’athistická strana prevzala moc v Iraku.
1980-1988: Začala iracko-iránska vojna, ktorá trvala osem rokov a mala na krajinu ničivý dopad.
1990-1991: Irak obsadil Kuvajt, čo viedlo k Prvej vojne v Zálive, keď medzinárodná koalícia, vedená Spojenými štátmi, oslobodila Kuvajt od irackej okupácie.
2003: Druhá vojna v Zálive viedla ku zvrhnutiu Saddáma Husajna americkou inváziou a začiatku obdobia politickej neistoty a násilia.
2011: Americké vojska sa stiahli z Iraku.
2014: Islamský štát (ISIS) obsadil časti Iraku, čo vyvolalo ďalšie konflikty a boje proti terorizmu.
Medzinárodná skratka: IRQ
Mena: iracký dinár (IQD)
Iracký dinár sa delí na menšie jednotky – filsy.
Medzi rokmi 2003 a 2021 prešiel iracký dinár niekoľkými revalváciami a devalváciou, čo malo vplyv na jeho hodnotu na medzinárodnom trhu.
Internetová doména: .iq
Telefónna predvoľba: +964
Časové pásmo: GMT +3
Geografia:
Irak leží v juhozápadnej časti Ázie na východnom brehu rieky Eufrat a Tigris. Susedí s niekoľkými štátmi – Tureckom, Iránom, Kuvajtom, Saudskou Arábiou, Jordánskom a Sýriou.
Eufrat a Tigris sú dve hlavné rieky pretekajúce Irakom.
V západnej časti sa nachádza púšť Al-Džazíra, ktorá tvorí súčasť širšej púšte Mezopotámie.
V severnej časti sa nachádzajú horské oblasti, vrátane pohorí Kurdistan a Zagros.
Irak má krátke pobrežie pri Perzskom zálive, ktoré meria asi 58 kilometrov. Prístavy, ako napr. Basra, sú dôležité pre obchodné aktivity krajiny.
V južnej časti krajiny sa nachádza mnoho mokradí a močarísk, ktoré sú domovom rôznych druhov vtákov a iných zvierat. Najväčšie jazero v krajine je Hammar, ktoré leží v blízkosti iracko-iránskej hranice.
Najvyšší vrchol: Cheekha Dar 3611 m n. m.
Nachádza sa v pohorí Zagros na severe krajiny a je súčasťou horského regiónu, ktorý tvorí prirodzenú hranicu medzi Irakom a Iránom.
Podnebie:
Irak má prevažne suchú klímu s nízkymi zrážkami, čo znamená, že je to veľmi suchá krajina. Letné teploty v južných častiach často presahujú 40 stupňov Celzia, zatiaľ čo v zime sú miernejšie.
Letá sú dlhé a horúce s teplotami stúpajúcimi na vrchole leta. V mestách býva počas letných mesiacov veľmi horúco.
Zimy sú obvykle mierne a chladné, s teplotami, ktoré sa pohybujú od miernych po chladné, v závislosti od konkrétnej oblasti.
Severná časť Iraku, predovšetkým horské oblasti v pohorí Zagros, majú miernejšie a vlhkejšie podnebie s vyššími zrážkami.
V južnej časti sa nachádzajú rozsiahle púšte a púštne oblasti, kde sú zrážky minimálne a klíma je extrémne suchá a horúca.
Irak je závislý na vodných tokoch riek Eufrat a Tigris, ktoré sú kľúčovými zdrojmi vody na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch.
Fauna a flóra:
V púštnych oblastiach južného Iraku, ako je púšť Al-Džazíra, môžeme nájsť zvieratá, ktoré sa dobre prispôsobili suchým podmienkam. Medzi ne patria arabské ťavy, gazely, piesočné hady a rôzne druhy jašteričiek.
Krajina poskytuje útočisko mnohým druhom vtákov, vrátane migrujúceho vtáctva, ktoré prilieta na prezimovanie. Medzi týchto vtákov patria orly, sokoly, ibisy a kormorány.
Vďaka riekam Eufrat a Tigris je Irak bohatý na ryby, vrátane kaprov, sumcov a okúňov.
V púštnych oblastiach rastú predovšetkým odolné rastliny, ako sú akácie, palmy a kroviny, ktoré sa prispôsobili nízkym zrážkam a vysokým teplotám.
V južnom Iraku sa nachádza niekoľko mokradí a močarísk, ktoré sú domovom rôznych druhov vodných rastlín a vtákov.
V horských oblastiach na severe, v pohorí Zagros, môžeme nájsť rôzne druhy stromov a kríkov, vrátane dubov, cyprusov a jalovcov.
Poľnohospodárstvo:
Irak produkuje rôzne plodiny, vrátane pšenice, jačmeňa, ryže, bavlny, cukrovej trstiny, olív a datlí. Datle sú jednou z ikonických plodín krajiny a sú známe svojou kvalitou.
V južných častiach , kde je klíma veľmi suchá, je rozšírené púštne poľnohospodárstvo. Palmy sú v týchto oblastiach významnou plodinou, a to tak pre potravinovú spotrebu, ako aj pre produkciu palmového oleja.
Irak importuje niektoré potraviny, najmä obilniny, aby zaistil dostatok potravín pre svojich obyvateľov. Zároveň je aj exportérom plodín, ako sú datle a olivy.
Ťažba surovín:
Irak je jedným z hlavných svetových producentov ropy. Vývoz ropy je zásadný pre irackú ekonomiku a tvorí väčšinu príjmov z exportu. Hlavnými ropnými poľami sú Rumaila, West Qurna, a Zubair, ktoré sa nachádzajú v južnej časti krajiny v blízkosti Perzského zálivu.
Popri rope má krajina aj bohaté zásoby zemného plynu. Ťažba a spracovanie zemného plynu sú významnými odvetviami – zaisťujú energetickú nezávislosť krajiny a umožňujú export zemného plynu do okolitých krajín.
Okrem ropy a zemného plynu sa tu ťažia aj rôzne nerastné suroviny, ako sú síra, fosfáty, vápenec a soľ. Tieto suroviny sa využívajú v priemysle, vrátane chemického priemyslu.
Sú tu aj zásoby niektorých drahých kovov, vrátane zlata.
Priemysel:
Priemysel rafinácie ropy je jedným z hlavných priemyslových odvetví. V krajine je niekoľko rafinérií, ktoré spracúvajú ropu z irackých ropných polí.
Nachádza sa tu niekoľko chemických tovární, ktoré vyrábajú rôzne chemické produkty, vrátane hnojív, liečiv a plastov. Toto odvetvie má potenciál pre rozvoj a diverzifikáciu.
Dôležitým odvetvím priemyslu je aj výroba potravín a nápojov. Zahrnuje spracovanie potravín, výrobu nápojov, pekárstvo a ďalšie oblasti.
Textilný priemysel vyrába oblečenie, textilné výrobky a tkaniny. I napriek tomu, že toto odvetvie čelí konkurencii lacných dovozov, existuje v krajine stále niekoľko textilných tovární.
Stavebníctvo je vzhľadom na obnovu infraštruktúry po rokoch konfliktov dôležitým odvetvím. Vyrábajú sa stavebné materiály – tehly, cement atď..
I napriek tomu, že tu drevospracujúci priemysel nie je natoľko rozvinutý ako iné priemyslové sektory, hrá významnú rolu v regiónoch s bohatými lesnými zdrojmi, ako je severná časť Iraku.
Služby a ostatné sektory ekonomiky: doprava – ropovody
Prírodné a historické zaujímavosti: Babylon, Bagdad, Hatra, svätyne Al-Askari, Zikkurat v meste Ur, Basra
Irak býval domovom niektorých z najvýznamnejších starovekých civilizácií – Sumerov, Babylončanov a Asýrčanov. Archeologické náleziská, ako sú Babylon, Ninive alebo Ur, majú ohromný historický a kultúrny význam.
Krajina má bohatú kultúrnu tradíciu, vrátane hudby, umenia, literatúry a tradičného remeselníckeho spracovania.
Ponúka sa tu množstvo prírodných krás, vrátane hôr v pohorí Zagros, mokradí v južných častiach krajiny a krásneho pobrežia pri Perzskom zálive.
Waterparky:
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Irak má prezidentský systém, v ktorom je hlavou štátu prezident. Prezident je volený na štvorročné funkčné obdobie prostredníctvom všeobecných volieb.
Parlament, známy ako Národné zhromaždenie, je dvojkomorovým legislatívnym orgánom. Skladá sa z Poslaneckej snemovne (nižšia komora) a Senátu (vyššia komora).
Vládu vedie premiér, ktorý je menovaný prezidentom. Premiér je obvykle lídrom víťaznej politickej strany alebo koalície v Poslaneckej snemovni.
Krajina má nezávislý súdny systém, ktorý zahrnuje Najvyšší súd a ďalšie súdne inštitúcie. Súdna moc je oddelená od výkonnej a legislatívnej moci.
Hlavné mesto: Bagdad
Bagdad sa nachádza na brehu rieky Tigris v centrálnej časti Iraku. Mesto leží v rovinatej krajine, ktorá je typická pre Mezopotámiu.
Má staroveké korene, a bol založený v roku 762 Abbásovským kalifom Al-Mansúrom ako hlavné mesto Abbásovského kalifátu.
Rozloha: 438 317 km2
Počet obyvateľov: 40 500 000 (2022)
Najväčšou etnickou skupinou v Iraku sú Arabi, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva. V krajine žijú aj Kurdi, ktorí majú autonómny región v severnom Iraku, a ďalšie menšie etnické skupiny, vrátane Turkménov, Asýrčanov, Jezídov a ďalších.
Je to prevažne moslimská krajina, pričom väčšina obyvateľov sú moslimovia. Najväčšia časť moslimského obyvateľstva sú šiiti, ale v krajine žije aj sunnitská moslimská menšina. V Iraku žijú aj menšie náboženské komunity, ako sú kresťania, jezídi a ďalší.
Arabčina je oficiálnym jazykom Iraku a používa sa vo verejnej správe, v oblasti vzdelávania a v médiách. Kurdčina je oficiálnym jazykom v irackom Kurdistane a používa sa v tamojších inštitúciách.
Pamiatky UNESCO: 6
- Hatra (1985) – opevnené mesto je svedectvom o moci Parthskej ríše.
- Aššúr (2003) – medzi 14. až 9. storočím pr. n. l. hlavné mesto a náboženské centrum Asýrskej ríše.
- Archeologická oblasť Samary (2007) – vykopávky mocnej islamskej metropoly z obdobia Abbásovskej ríše pozdĺž rieky Tigris v dĺžke 41 km a šírke 4–8 km. 80 % lokality nie je doposiaľ preskúmaných.
- Citadela v Irbíle (2014) – opevnené sídlo na vrchole tellu v tvare olivy. Nachádza sa v irackom Kurdistane, v guvernoráte Irbíl.
- Ahwar v južnom Iraku – útočište biodiverzity a pozostatky mezopotámskych miest (2016) – štyri juhoiracké mokrade a pozostatky miest Uruk, Ur a Eridu.
- Babylon (2019) – pozostatky starobylého mesta, ktoré bolo v dávnom období hlavným mestom Babylonie a Novobabylonskej ríše.
Národné parky: 2
- Národný park Halgurd Sakran
- Národný park Sami Abdulrahman