KUVAJT

Dátum vzniku: 19. júna 1961

Stručné dejiny chronologicky:

Prvé osady na území dnešného Kuvajtu sa začínajú formovať na pobreží Perzského zálivu.

19. storočie: Kuvajt sa stáva významným obchodným centrom pre regionálny obchod a tranzitné body pre karavány putujúce medzi Mezopotámiou a Perziou.

1899: Kuvajt podpisuje zmluvu s Veľkou Britániou, ktorá uznáva Kuvajt ako britský protektorát. To zaisťuje britskú ochranu pred vonkajšími hrozbami.

1961: Kuvajt získava nezávislosť od Veľkej Británie dňa 19. júna. Toho roku zároveň vypukla hrozba zo strany Iraku ohľadne nárokov na územie Kuvajtu.

1960–1970: Kuvajt začína ťažiť a exportovať ropu, čo rýchlo zvyšuje jeho ekonomický význam a bohatstvo.

1990–1991: Irak okupuje Kuvajt, čo viedlo k prvej vojne v Zálive (operácia Púštna búrka). Koalícia vedená Spojenými štátmi oslobodzuje Kuvajt od irackej okupácie.

Po vojne: Kuvajt obnovuje svoju nezávislosť a začína pracovať na obnove krajiny po vojne.

 

Medzinárodná skratka: KWT

 

Mena: kuvajtský dinár (KWD)

Kuvajtský dinár patrí medzi najhodnotnejšie meny na svete a je známy svojou stabilitou. Delí sa na 1 000 filov.

 

Internetová doména: .kw

 

Telefónna predvoľba: +965

 

Časové pásmo: GMT +3

 

Geografia:

Kuvajt má rozsiahle pobrežie pri Perzskom zálive, ktoré sa tiahne pozdĺž východného a južného pobrežia krajiny.

Väčšinu územia tvorí púštna krajina, konkrétne púšť Rub al-Chali na juhu. Táto púšť je jednou z najväčších piesočných púští na svete.

V západnej časti krajiny sa nachádza pohorie Jahra, ktoré oddeľuje Kuvajt od Saudskej Arábie. Táto hornatá oblasť je významná pre vodné zdroje Kuvajtu.

Na východe  sa nachádza vnútrozemská močiarovitá oblasť známa ako “al-Áhra”, kde sú slané jazerá a podmáčaná pôda.

 

Najvyšší vrchol: Mutla 306 m n. m.

Mutla je oblasť nachádzajúca sa na západe Kuvajtu a je súčasťou púštnej krajiny, ktorá dominuje tejto časti krajiny.

Mutla je známa svojou rozsiahlou púšťou a piesočnými dunami.

 

Podnebie:

Letá v Kuvajte sú veľmi horúce a suché. Teploty v letných mesiacoch môžu dosahovať extrémne vysoké hodnoty, často vyše 40 °C a v niektorých prípadoch i nad 50 °C.

Zimné mesiace sú miernejšie, s priemernými teplotami okolo 10-20 °C.

V letnom období býva krajina postihnutá rýchlymi a náhlymi piesočnými búrkami, ktoré znižujú viditeľnosť a môžu ovplyvniť každodenný život obyvateľstva.

I keď sú tu zrážky  vzácne, občas môžu nastať krátkodobé dažde, ktoré môžu spôsobiť lokálne povodne.

 

Fauna a flóra:

Ťavy sú tradične domestikované zvieratá a ich história v arabskom svete je dlhá. V Kuvajte sú využívané na dopravu,  produkciu mäsa a mlieka.

V niektorých mokradných oblastiach , najmä v okolí miestnych riek a vodných nádrží, žijú hrochy arabské.

Krajina je významnou zastávkou pre sťahovavých vtákov na ich ceste medzi Európou a Afrikou.

V púštnych oblastiach  sa vyskytuje niekoľko druhov púštnych rastlín, ako sú akácie, tamarišky a rôzne druhy trávy, ktoré sa dokážu prispôsobiť suchu a udržať sa pri živote z minimálnych zrážok.

V okolí miestnych riek a vodných nádrží možno nájsť rôzne druhy rastlín, ktoré prosperujú v mokradnom prostredí, ako napr. rákosie, orobinec a ďalšie mokradné rastliny.

 

Poľnohospodárstvo:

V niektorých častiach Kuvajtu, predovšetkým v blízkosti miestnych podzemných vodných zdrojov, existujú oázy, kde sa pestuje ovocie, zelenina a datle.

V krajine sa pestuje niekoľko druhov plodín, vrátane pšenice, ovsa, jačmeňa, kukurice, cukrovej trstiny a strukovín.

Datle sú jedným z hlavných produktov kuvajtského poľnohospodárstva. V krajine sa nachádza rad datľových plantáží, kde sa pestujú rôzne odrody.

Chov dobytka, predovšetkým oviec a kôz, je tiež dôležitou súčasťou kuvajtského poľnohospodárstva.

 

Ťažba surovín:

Ťažba ropy je kľúčovým priemyslovým odvetvím. Krajina má rozsiahle ropné zásoby, preto patrí medzi hlavných producentov ropy na svete.

Okrem ropy sa tu ťaží aj zemný plyn. Zemný plyn sa používa nielen na domácu spotrebu, ale exportuje sa aj do zahraničia.

Okrem toho sa v Kuvajte ťaží aj vápenec, ktorý sa používa v cementárskom  priemysle.

 

Priemysel:

Petrochemický priemysel je jedným z hlavných pilierov kuvajtského priemyslového sektora. Kuvajt má niekoľko petrochemických závodov, ktoré vyrábajú rôzne chemické produkty, vrátane plastov, hnojív, chemikálií a iných petrochemikálií.

Rafinácia ropy je ďalším dôležitým odvetvím kuvajtského priemyslu. Je tu niekoľko ropných rafinérií, ktoré spracúvajú surovú ropu na rôzne produkty, vrátane benzínu, nafty, petroleja a ďalších ropných derivátov.

Potravinársky priemysel  zahrnuje spracovanie potravín, výrobu nápojov a iné potravinárske aktivity.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: doprava – ropovody, námorná doprava

 

Prírodné a historické zaujímavosti: Kuwait city, cintorín vojenskej techniky v Ali Al Salem Air Base, Al Jahra, Al Ahmadi, ostrov Failaka

Kuvajt má niekoľko historických pamiatok, vrátane kuvajtskej veže (Kuwait Towers), ktorá je ikonickým symbolom mesta Kuvajt.

Nájdete tu niekoľko múzeí, ako napr. Múzeum islamského umenia, Múzeum moderného umenia a Tareq Rajab múzeum, kde si návštevníci môžu prezrieť zbierky umenia, historických a kultúrnych artefaktov.

I keď väčšinu krajiny tvorí púšť, existujú tu i prírodné rezervácie a chránené oblasti, ktoré majú význam pre ochranu miestnej fauny a flóry.

Štát leží na pobreží Perzského zálivu, preto ponúka niekoľko pláží, kde môžu návštevníci relaxovať a vyhrievať sa na slnku.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: konštitučná monarchia

Hlavou štátu je emir, ktorý je členom vládnucej kráľovskej rodiny a má význačný vplyv na politické a štátne záležitosti krajiny. Emir je obvykle dlhoročným vodcom a jeho rola je dedičná.

Vláda Kuvajtu je vedená premiérom, ktorého menuje emir. Premiér je spravidla členom kráľovskej rodiny.

Kuvajt má dvojkomorový parlament nazývaný Národné zhromaždenie.

 

Hlavné mesto: Kuvajt

Kuvajt sa nachádza na juhozápadnom pobreží Perzského zálivu.

Mesto má bohatú históriu spojenú s obchodom, rybolovom a tradičným spôsobom života beduínskych kmeňov.

 

Rozloha: 17 818 km2

 

Počet obyvateľov: 4 460 000 (2022)

Väčšinu obyvateľov tvoria Arabi. Kuvajt je etnicky homogénnou krajinou.

Islam, predovšetkým sunnitský islam, je hlavným náboženstvom.  Hrá dôležitú rolu v každodennom živote obyvateľstva, a to vrátane právneho i spoločenského systému.

Oficiálnym jazykom je arabčina. Angličtina je tiež široko používaná, najmä v obchodných a medzinárodných záležitostiach.

Kuvajt kladie dôraz na vzdelanie a financuje vysoké školstvo pre svojich občanov. Vysoká miera gramotnosti je v krajine samozrejmosťou.

 

Pamiatky UNESCO:  –

 

Národné parky: 1

 

  1. Národný park Jal Az-Zor