LIBANON

Dátum vzniku: 22. novembra 1943

Stručné dejiny chronologicky:

1920 – Po páde Osmanskej ríše sa Libanon stal súčasťou francúzskeho mandátu v Levante.

1943 – Libanon vyhlásil nezávislosť od Francúzska.

1958 – Vypukla občianska vojna kvôli politickým a náboženským konfliktom.

1975-1990 – Začala libanonská občianska vojna, ktorá trvala 15 rokov a mala na krajinu zničujúci vplyv.

1982 – Izraelská invázia do Libanonu v priebehu libanonskej občianskej vojny.

1989 – Bola podpísaná Taifská dohoda, ktorá ukončila občiansku vojnu a nastolila nový politický systém s mocou rozdelenou medzi rôzne náboženské komunity.

2000 – Izrael stiahol svoje jednotky z južného Libanonu.

2005 – Rafík Harírí, bývalý premiér Libanonu, bol zavraždený v Bejrúte, čo viedlo k masovým protestom známym ako cédrová revolúcia.

2006 – Vypukla krátka vojna medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh.

2011 – Začala sa prejavovať arabská jar, čo malo vplyv i na Libanon.

Od roku 2019 – Libanon čelí hospodárskej kríze, ktorá viedla k masovým protestom a politickým nepokojom.

 

Medzinárodná skratka: RL

 

Mena: libanonská libra  (LBP)

Libanonská libra bola dlho pevne spojená s americkým dolárom za fixný kurz, ale v dôsledku hospodárskych a finančných problémov, ktorým krajina čelí, došlo k devalvácii jej hodnoty.

 

Internetová doména: .lb

 

Telefónna predvoľba: +961

 

Časové pásmo: GMT +2

 

Geografia:

Libanon má približne 220 kilometrov dlhé pobrežie pri Stredozemnom mori. V západnej časti krajiny leží pohorie Libanon. Toto pohorie je v zimných mesiacoch pokryté snehom a ponúka veľa možností pre horolezectvo a lyžovanie. Údolie Bekáa je rozľahlé údolie medzi pohorím Libanon na západe a pohorím Antilibanon na východe, ktoré tvorí časť východnej hranice krajiny.

Je tu niekoľko riek, z ktorých najvýznamnejšia je rieka Litani, pretekajúca údolím Bekáa, a aj niekoľko menších jazier.

 

Najvyšší vrchol: Kurnat As-Saudá 3088 m n. m.

Táto hora sa nachádza v pohorí Libanon na západnom okraji krajiny.

Pohorie Libanon sa tiahne pozdĺž západného pobrežia Libanonu a tvorí prirodzenú bariéru medzi Stredozemným morom a vnútrozemím. Qurnat as Sawda sa nachádza v blízkosti hraníc so Sýriou.

 

Podnebie:

Pobrežné oblasti Libanonu pri Stredozemnom mori majú stredomorskú klímu, to znamená mierne a vlhké zimy a teplé a suché letá.

V horských oblastiach, najmä vo vyšších nadmorských výškach, sa vyskytuje kontinentálna klíma. Tu sú zimy chladné s dostatočnými snehovými zrážkami, zatiaľ čo letá sú relatívne chladnejšie a suchšie. Vrcholky hôr môžu byť pokryté snehom po väčšinu zimy. Vnútrozemie a údolie Bekáa majú kontinentálnu klímu s horúcimi letami a studenými zimami.

V pohorí Antilibanon na východe štátu je klíma suchá a kontinentálna. Táto oblasť má extrémne horúce letá a chladné zimy s minimom zrážok.

V južnej časti je podobná klíma ako pri pobreží, s miernymi zimami a teplými letami. Táto oblasť sa vyznačuje vysokou vlhkosťou a je tu oveľa teplejšie než vo vnútrozemí.

 

Fauna a flóra:

Céder libanonský je ikonický strom a národný symbol Libanonu. Vyskytuje sa najmä v pohorí Libanon a v minulosti bol dôležitým zdrojom dreva.

V pohorí Libanon je rozšírený aj dub libanonský, ktorý má výrazné kožovité listy. Maki sú typické stredomorské kríky a stromy, vyskytujúce sa na pobreží a v pobrežných oblastiach. Patria sem napríklad oleander a myrta. Libanon je známy aj pre pestovanie orechov a pistácií, ktoré sa pestujú v rôznych častiach krajiny.

V pohorí Libanon a pohorí Antilibanon žije populácia kozorožcov. Divoká mačka libanonská  žije v pohorí Libanon. Je ohrozená vyhynutím.

Libanon je dôležitým migračným koridorom pre sťahovavých vtákov, čo znamená, že je  miestom odpočinku pre mnoho druhov vtákov počas ich migrácie medzi Európou a africkým kontinentom. Vyskytujú sa tu rôzne druhy hadov, jašteríc a obojživelníkov, ako sú žaby a skokany. Vďaka pobrežiu pri Stredozemnom mori je tu bohatstvo rôznych druhov rýb, ktoré sú významné pre miestny rybolov a gastronómiu.

 

Poľnohospodárstvo:

Medzi hlavné plodiny pestované v Libanone patria olivovníky, vínna réva, citrusové plody, jablká, hrušky, rajčiny a mnoho ďalších druhov ovocia a zeleniny.

Pestovanie vínnej révy je tradičné, krajina je povestná svojimi vínami. Tabak je ďalšou dôležitou plodinou  a používa sa na výrobu libanonských cigariet.

Významnú oblasť libanonského poľnohospodárstva tvorí pestovanie orechov, najmä vlašských orechov a pistácií. Rozšíreným odvetvím je aj včelárstvo.

 

Ťažba surovín:

Vápenec bol v minulosti dôležitým surovinovým zdrojom pre výrobu cementu a pre stavebníctvo. Libanon bol chýrny svojimi cementárňami a vápencovými lomami.

Ťažil sa aj sadrovec, používaný na výrobu sadrových produktov, ako sú sadrové dosky a omietky. V niektorých oblastiach prebiehala i ťažba bauxitu na výrobu hliníka. Táto činnosť však bola značne obmedzená. Boli tu nájdené niektoré drahokamy, vrátane smaragdov a rubínov, ale aj ich ťažba bola výrazne obmedzená.

 

Priemysel:

Potravinársky priemysel je  významný a zahrnuje výrobu potravinových výrobkov, ako sú pekárenské výrobky, mliečne výrobky, mrazené potraviny a alkoholické i nealkoholické nápoje.

Textilný a odevný priemysel je ďalším významným sektorom. Vyrába sa tu oblečenie, textílie a kožené výrobky pre domácu spotrebu i export.

Dôležitými odvetviami priemyslu sú stavebníctvo a výroba cementu. Tieto sektory boli spojené s ťažbou vápenca a iných stavebných materiálov.

Je tu rozvinutá výroba chemikálií, liečiv, kozmetických výrobkov a čistiacich prostriedkov.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: námorná doprava

 

Prírodné a historické zaujímavosti: Bejrút, Byblos, mesto Týros, Baalbek

Libanon má bohatú históriu, čo dokazujú mnohé historické pamiatky a archeologické náleziská. Medzi najznámejšie patria fenické mestá Byblos a Tyros, antické mesto Baalbek s impozantnými rímskymi ruinami, a kresťanské kláštory v pohorí Libanon.

Libanon sa pýši nádhernou prírodou, vrátane pohoria Libanon s vysokými štítmi a horskými jazerami, údolím Bekáa, pobrežnými oblasťami s plážami pri Stredozemnom mori, a údolím Kadíšy.

Libanonská kuchyňa je známa svojimi lahodnými pokrmami, ako sú napr. hummus, falafel, tabbouleh a mnoho ďalších.

Povestné sú libanonské vína, záujemcovia môžu navštíviť libanonské vinárstva a degustovať miestne vína, napr. vína z odrody Château Musar.

Krajina je aj dôležitým miestom pre pútnický turizmus pre niektoré kresťanské komunity, a to vďaka svojim kláštorom a duchovným miestam.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: unitárna konfesná parlamentná republika

V čele štátu stojí prezident, ktorý je volený libanonským parlamentom na šesťročné obdobie. Prezidentský úrad má symbolickú rolu a prezident zastupuje jednotu a suverenitu krajiny.

Parlament je jednokomorový legislatívny orgán, ktorý má 128 poslancov. Poslanci sú volení všeobecným hlasovaním a reprezentujú rôzne politické strany a komunity v krajine. Parlament má právomoc schvaľovať zákony, kontrolu nad vládou a výber premiéra.

Kvótový systém je jedinečnou črtou libanonského politického systému. Je navrhnutý tak, aby zaistil zastúpenie rôznych náboženských komunít v parlamente a vláde. Napríklad prezident musí byť maronitský kresťan, premiér sunnitský moslim a predseda parlamentu šíitsky moslim.

Vláda  je vedená premiérom a je zložená z rôznych ministrov, ktorí sú zodpovední za jednotlivé ministerstvá.

 

Hlavné mesto: Bejrút

Nachádza sa na pobreží Stredozemného mora.

Bejrút má dlhú históriu, ktorá siaha tisíce rokov naspäť. Bol osídlený rôznymi civilizáciami, vrátane Feničanov, Rimanov, Byzantíncov, Arabov i Osmanskej ríše.

 

Rozloha: 10 452 km2

 

Počet obyvateľov: 5 300 000 (2022)

V Libanone žijú rôznorodé etnické skupiny – Arabi, Arméni, Kurdi, Turci a ďalšie menšie komunity. Arabi tvoria väčšinu obyvateľov.

Náboženská identita hrá významnú rolu. Hlavnými náboženskými skupinami sú moslimovia a kresťania, pričom moslimovia zahrnujú sunnitov, šíitov a drúzov, zatiaľ čo kresťanská komunita zahrnuje maronitov, pravoslávnych kresťanov, rímskych katolíkov a i. Kvôli svojmu náboženskému zriadeniu je Libanon známy ako krajina s konfesným systémom.

Oficiálnym jazykom je arabčina, ale v oficiálnej i bežnej komunikácii má významné miesto aj francúzština. Mnoho Libanoncov ovláda angličtinu a ďalšie jazyky.

 

Pamiatky UNESCO: 6

 

  1. Andžár (1984) – historické mesto.
  2. Baalbek (1984) – Baalbek je staroveká archeologická pamiatka známa svojimi monumentálnymi rímskymi ruinami.
  3. Byblos (1984) – staroveké fenické mesto na libanonskom pobreží Stredozemného mora.
  4. Týros (1984) – ďalšie staroveké fenické mesto, známe svojimi historickými pamiatkami.
  5. Posvätné údolie Kadíša a Posvätný cédrový les (1998) – toto územie je známe svojimi prírodnými krásami a je považované aj za posvätné miesto.
  6. Medzinárodné výstavisko Rašida Karamiho v Tripolise (2023) – výstavisko v Tripolise, ktoré bolo otvorené v roku 2023, slúži ako miesto pre verejné udalosti a výstavy.

        

Národné parky: 1

 

  1. Národný park Tibnine