OMÁN

Dátum vzniku: 1971

Stručné dejiny chronologicky:

Raná história: Územie dnešného Ománu bolo osídlené už v praveku. Omán hral dôležitú rolu v obchode a moreplavectve v Indickom oceáne.

Islam a expanzia: V 7. storočí Omán konvertoval k islamu. Počas islamskej expanzie hral Omán dôležitú rolu ako centrum pre obchod a moreplavectvo.

Portugalská nadvláda: V 16. storočí sa Omán stal terčom portugalskej expanzie. Trvalo niekoľko storočí, než boli Portugalci vytlačení.

Sultanát Omán: V 17. storočí bol založený Sultanát Omán a získal nezávislosť od Portugalska. To sa stalo v roku 1650.

Mocenské zmeny: V priebehu 18. a 19. storočia sa v Ománe odohralo niekoľko povstaní a mocenských zmien. To viedlo k politickým a územným zmenám.

Modernizácia a vývoj v 20. storočí: V 20. storočí sa Sultanát Omán modernizoval pod vedením sultána Qaboosa bin Saida, ktorý prevzal vládu v roku 1970. Krajina prešla sociálnymi a ekonomickými reformami, čo viedlo k hospodárskemu rozvoju a zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva.

 

Medzinárodná skratka: OM

 

Mena: ománsky rial (OMR)

Ománsky rial sa delí na 1 000 bz (baisa).

V krajine je bežné, že sa ceny vyjadrujú i v rupiách, ktoré majú rovnakú hodnotu ako ománsky rial (1 rupia = 1 ománsky rial).

 

Internetová doména: om

 

Telefónna predvoľba: +968

 

Časové pásmo: GMT +4

 

Geografia:

Pohorie Hajar, známe aj ako Jabal Al-Hajar, sa rozkladá prevažne na severovýchode krajiny a tiahne sa do vnútrozemia. Toto horské pásmo je známe svojou dramatickou skalnatou scenériou a vysokými vrcholmi. Rub al-Chálí, nazývaná  aj ako Veľká púšť alebo Prázdna štvrť, zaberá väčšinu juhu. Ide o jednu z najväčších púští na svete a charakterizujú ju rozľahlé duny a extrémne teploty.

Omán má rozsiahle pobrežné regióny, východné pobrežie sa tiahne pozdĺž Indického oceána. V krajine nájdeme mnoho wádí, čo sú suché riečne údolia, v ktorých po väčšinu roka nie je voda. Pri niektorých z nich sa však nachádzajú oázy, kde sa pestuje ovocie a zelenina.

Dhofar, nachádzajúci sa na juhu, je oblasť známa monzúnovými dažďami, ktoré prinášajú zrážky a vytvárajú zelenú krajinu v kontraste k okolitej púšti.

Ománsky záliv je dôležitým geografickým útvarom, ktorý oddeľuje Omán od susediacich Spojených arabských emirátov a Iránu.

Ománu patrí niekoľko súostroví, vrátane ostrovov Maskat, Masirah a iných. Tieto ostrovy oplývajú prírodnými krásami a sú obľúbenými miestami pre rekreáciu a dovolenky.

 

Najvyšší vrchol: Džabal aš-Šám 2980 m n. m.

Nachádza sa v pohorí Hajar na severovýchode krajiny.

Tento vrchol je často nazývaný aj ako “Hora slnka” a ponúka nádherné výhľady na skalnaté kaňony a dramatickú krajinu v okolí.

 

Podnebie:

Pobrežné oblasti, najmä na východnom pobreží pri Ománskom zálive, majú horúce a vlhké letá. Teploty tu v letnom období bežne presahujú 40 °C, a je tu vysoká vlhkosť vzduchu. Zimy sú miernejšie s teplotami okolo 20-25 °C. Zrážky sú tu vzácne, ale v monzúnovom období môžu byť hojné.

V pohorí Hajar je podnebie miernejšie a chladnejšie než na pobreží. Vrcholy pohoria môžu byť v zimných mesiacoch pokryté snehom, a teploty v lete sú vďaka nadmorskej výške miernejšie.

Púšť Rub al-Chálí  – v tejto rozľahlej púšti na juhu  sú teploty extrémne vysoké, a to predovšetkým v lete, kedy môžu dosahovať okolo 50 °C.

Na juhu, v regióne Dhofar, má ománske pobrežie úplne odlišné podmienky. Vďaka monzúnovým vetrom tu v lete dochádza k zrážkam a vytvára sa zelená krajina s bohatou vegetáciou. Teploty sú v tomto období miernejšie.

 

Fauna a flóra:

Akácie sú jedným z najbežnejších stromov v krajine – prežívajú v suchom a horúcom prostredí.

Omán je známy ako miesto pôvodu kadidla (frankincense). Kadidlovníky rastú na juhu krajiny a tvoria základnú súčasť ománskeho kultúrneho dedičstva.

Datľové palmy sú rozšírené po celom území a majú veľký význam v tradičnej ománskej kuchyni. Datľová palma je zároveň národným stromom Ománu.

V púšti Rub al-Chálí rastú stromy saxaul, ktoré sú prispôsobené suchým podmienkam a sú dôležitým zdrojom dreva pre miestnych obyvateľov.

Kozorožec arabský je druh kozorožca vyskytujúceho sa v pohorí Hajar na severovýchode; je ohrozeným druhom.

Omán je jednou z mála krajín, kde prežíva arabský leopard. Tieto mačkovité šelmy sú však stále ohrozené a ich počet klesá.

Oryx arabský – priamorožec, je typickým obyvateľom púšte Rub al-Chálí a je chráneným druhom.

V Ománskom zálive a okolo ománskeho pobrežia je bohatý podmorský život, kde žijú koraly, rôzne ryby a ďalší morskí tvorovia.

V Dhofare na juhu  sa nachádza rezervácia, kde žijú nílske krokodíly, čo je pre aridný región neobvyklý druh.

 

Poľnohospodárstvo:

Medzi hlavné plodiny patria datle, káva, citróny, granáty, figy, hrozno a zelenina. Datle sú jedným z najvýznamnejších produktov ománskeho poľnohospodárstva a exportujú sa do zahraničia.

Vzhľadom na nízke zrážky v mnohých častiach krajiny je pre udržanie poľnohospodárskej produkcie zásadné zavlažovanie. Omán investoval do rozvoja zavlažovacích systémov a nádrží na vodu, čo umožňuje efektívne využitie dostupných zdrojov vody pre poľnohospodárske účely.

Poľnohospodárske aktivity sú koncentrované v oázach a údoliach, kde sa využívajú dostupné zdroje vody.  V týchto oblastiach sa nachádzajú polia a sady.

 

Ťažba surovín:

Krajina je významným producentom ropy a zemného plynu. Táto surovina tvorí kľúčovú súčasť ománskej ekonomiky a prináša krajine významné príjmy z exportu.

Ťaží sa tu i meď. Najväčšou medenou baňou je Sadiq, ktorý sa nachádza v regióne Dhofar.

Omán je aj jedným z hlavných svetových producentov chromitu, ktorý sa používa predovšetkým v metalurgickom priemysle a pri výrobe nehrdzavejúcej ocele.

Ťaží sa tu aj vápenec, ktorý sa používa v rôznych priemyslových odvetviach, vrátane stavebníctva a výroby cementu.

Omán má i mramorové lomy a je významným producentom kvalitného mramoru, ktorý sa využíva v stavebníctve a sochárstve.

 

Priemysel:

I napriek snahe o diverzifikáciu je ropa stále kľúčovým produktom ománskeho priemyslu. Sultanát Omán má rafinérie, ktoré spracúvajú ropu na rôzne produkty – benzín, naftu a petrochemikálie.

Rozvíja sa potravinársky priemysel, výroba elektroniky, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov.

Krajina investuje do obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým do solárnej a veternej energetiky, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív.

Má významné zásoby medi, chromitu, vápenca a ďalších minerálov, ktoré sa ťažia a následne spracovávajú v priemyslových zariadeniach.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: telekomunikácie, bankovníctvo

 

Prírodné a historické zaujímavosti: Maskat, pevnosť Wahla, Wahibská púšť, hora Džebel Achdar

Omán je známy svojou malebnou krajinou, ktorá zahrnuje pohorie Hajar s úchvatnými skalnými kaňonmi, rozľahlú púšť Rub al-Chálí, horské jazerá a prekrásne pláže na pobreží Ománskeho zálivu a Arabského mora.

Krajina má bohaté kultúrne dedičstvo s historickými mestami, tradičnými trhoviskami (suky), starobylými pevnosťami a archeologickými náleziskami. Mesto Nizwa je jedným z významných kultúrnych centier, a ománske pevnosti sú obľúbenými turistickými atrakciami.

Je tu mnoho historických pamiatok, napr. Sultánov palác v Maskate, či staroveké mesto Bat.

Omán má nádherné pobrežie s čistými plážami a krištáľovo čistým morom. To priťahuje milovníkov slnka a vodných športov, ako sú potápanie, šnorchlovanie, surfing a rybárčenie.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: absolutistická monarchia

Sultanát Omán je konštitučná monarchia s absolutistickou formou vlády. Štátne zriadenie Ománu je postavené na ústave, ktorá bola prijatá v roku 1996 a výrazne posilnila právomoci sultána.

Sultán Ománu má v zemi široké právomoci a zodpovednosť za vedenie štátu. Patrí sem napríklad schvaľovanie zákonov, menovanie vlády a vedenie zahraničnej politiky.

Omán je rozdelený na 11 guvernorátov, ktoré sú ďalej rozdelené na oblasti a mestá. Každý guvernorát má svojho guvernéra, ktorého menuje sultán, a ktorý má právomoci v oblasti správy daného guvernorátu.

 

Hlavné mesto: Maskat

Nachádza sa na pobreží Ománskeho zálivu v severovýchodnej časti Ománu.

Maskat má bohatú históriu; mnohé z jeho historických pamiatok boli v priebehu rokov modernizované a zrekonštruované. Mesto hralo významnú rolu v obchodných a námorných aktivitách v Perzskom zálive a bolo dôležitým centrom obchodu s korením, textíliami a ďalšími komoditami.

 

Rozloha: 309 501 km2

 

Počet obyvateľov: 5 100 000 (2022)

Obyvatelia  sú prevažne ománskeho pôvodu. Ománska spoločnosť však zahrnuje aj menšie etnické a kultúrne menšiny, ako sú Balúčovia, obyvatelia afrického pôvodu, irackí a iránski prisťahovalci a ďalší expatrianti. Oficiálnym jazykom je arabčina, ale angličtina sa  široko používa vo vládnych inštitúciách, v školstve a v obchode.

Islam je hlavným náboženstvom, a väčšina obyvateľov vyznáva islamskú vieru. Sultanát Omán je islamskou monarchiou a islam hrá v každodennom živote obyvateľov dôležitú rolu.

 

Pamiatky UNESCO: 5

 

  1. Pevnosť Bahla (1987) – oáza a zvyšky pevnosti z 12. až 15. storočia.
  2. Archeologické náleziská Batu, al-Chutmu a al-Ajnu (1988) – osady, veže a nekropola z 3. tisícročia pr. n. l.
  3. Krajina kadidla (2000) – kadidlovníky pri Vádí Dauká, zvyšky karavánovej oázy Šisr a prístavy Chor Rori a al-Balid.
  4. Zavlažovacie systémy Aflaj (2006) – zavlažovacie systémy v tejto oblasti existovali už 2 500 rokov pr. n. l. Chránených je päť typických zavlažovacích systémov. V Ománe je doposiaľ v prevádzke zhruba 3 000 obdobných zariadení.
  5. Staroveké mesto Kalhat (2018) – zvyšky obchodného mesta, ktoré prekvitalo predovšetkým v období medzi 11. a 15. storočím.

 

Národné parky: 1

 

  1. Národný park Al Saleel