SÝRIA

Dátum vzniku: 17. apríla 1946

Stručné dejiny chronologicky:

V 16. storočí sa Sýria stala súčasťou Osmanskej ríše a zostala pod osmanskou vládou po mnoho storočí.

Po prvej svetovej vojne bola Sýria porazená spojencami. Krajina sa stala francúzskym mandátnym územím nazvaným Veľká Sýria.

V roku 1946 získala Sýria nezávislosť od Francúzska a stala sa samostatným štátom.

V roku 1958 sa Sýria spojila s Egyptom a vytvorili Spojenú arabskú republiku, ktorá však trvala len do roku 1961, kedy sa Sýria odtrhla a stala sa opäť samostatným štátom.

V roku 1963 sa ujala moci strana Ba’ath a Sýria sa stala socialistickým štátom s autoritárskym režimom.

V priebehu 70. a 80. rokov 20. storočia hrala Sýria kľúčovú rolu v libanonskej občianskej vojne, kedy poslala vojská do Libanonu.

Sýria bola zapojená do niekoľkých konfliktov a vojen, vrátane invázie do Iraku v roku 2003; sýrska občianska vojna sa začala v roku 2011.

 

Medzinárodná skratka: SY

 

Mena: sýrska libra  (SYP)

Sýrska libra bola dlho stabilnou menou, ale v dôsledku dlhodobého konfliktu, vojnových rozvratov a ekonomických problémov došlo v posledných rokoch k výraznej inflácii a oslabeniu jej hodnoty.

 

Internetová doména: sy

 

Telefónna predvoľba: 965

 

Časové pásmo: GMT +3

 

Geografia:

V západnej časti Sýrie leží niekoľko horských reťazcov, vrátane hrebeňov Západného Libanonu a Antilibanonu. Stredná a východná časť  krajiny zahrnuje rozsiahle oblasti Sýrskej púšte, známej aj ako Hamad. Štátom pretekajú dve hlavné rieky. Rieka Eufrat tečie vo východnej časti krajiny a rieka Tigris tečie cez juhovýchodnú Sýriu.

Sýria má krátke pobrežie pri Stredozemnom mori v západnej časti krajiny. Pobrežné mestá,  Latakia a Tartús, sú dôležitými prístavmi. Okrem Sýrskej púšte sú tu i ďalšie púštne oblasti a stepi, ktoré tvoria väčšinu vnútrozemia.

 

Najvyšší vrchol: Hermon 2 814 m n. m.

Tento vrchol sa nachádza na severovýchode krajiny, neďaleko hranice s Irakom.

Hora je známa tým, že je významným pútnickým miestom pre rôzne náboženské skupiny, a to kresťanov, moslimov a židov, a má historický a náboženský význam pre celý región.

 

Podnebie:

Väčšina vnútrozemských oblastí Sýrie má púštnu klímu. To zahrnuje rozsiahlu Sýrsku púšť (Hamad) a stepné oblasti. Charakteristickými črtami sú vysoké teploty v lete, kedy sa teploty pohybujú okolo 40-45 °C, a nízke zrážky. V zime môžu teploty klesať i pod bod mrazu.

Horské oblasti, najmä Západný Libanon a Antilibanon, sa vyznačujú chladnejšou klímou s vyššími zrážkami, prevažne v zimnom období. V týchto horách sa vyskytuje i sneh.

Pobrežné oblasti pri Stredozemnom mori majú miernejšiu klímu s vyššími zrážkami, čo umožňuje pestovať ovocie, zeleninu a olivové stromy.

Oázy v púšti majú špecifickú mikroklímu s vyššou vlhkosťou a teplotami. Vďaka dostupnosti vody sú vhodné pre poľnohospodárstvo a osídlenie.

 

Fauna a flóra:

Medzi tu žijúcimi cicavcami nájdeme napríklad divoké kozy, hyeny, líšky, vlky a divoké mačky. Vyskytujú sa tu aj menšie druhy cicavcov, ako napr. jazvece a zajace.

Žijú tu tiež rôzne druhy plazov – hady, jašterice a korytnačky. V pobrežných vodách Stredozemného mora sa vyskytujú rôzne druhy rýb, čo je priaznivé pre rybárstvo a potravinársky sektor.

V púštnych oblastiach sa vyskytujú prostrediu prispôsobené druhy rastlín, ako sú akácie, tamarišky a iné sukulenty, ktoré majú schopnosť prežívať v suchých podmienkach.

V stepiach a polopúštnych oblastiach rastú rôzne druhy tráv, kríkov a bylín, ktoré slúžia ako pastviny pre zvieratá a sú dôležité z chovateľského hľadiska.

V horských oblastiach, najmä v pohoriach Libanon a Antilibanon, nájdeme bujnejšiu vegetáciu so stromami, napr. s cédrami, dubmi či borovicami.

Pobrežné oblasti majú vlhkejšiu klímu, kde sa darí rôznym druhom rastlín, a najmä olivovníkom a citrusovým stromom.

 

Poľnohospodárstvo:

Medzi hlavné pestované plodiny patria pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, olivy, bavlna a rôzne druhy ovocia a zeleniny. Olivy sú mimoriadne významné z hľadiska výroby olivového oleja, čo poskytuje exportný potenciál. Poľnohospodárska produkcia je závislá od zavlažovacích systémov, ktoré využívajú vodu z riek Eufrat a Tigris. Zavlažovanie umožňuje rozvoj poľnohospodárstva i v púštnych oblastiach a oázach. Chov dobytka, predovšetkým oviec a kôz, je dôležitý pre produkciu mäsa a mlieka. Zvieracie kože sa využívajú na výrobu kožených výrobkov.

 

Ťažba surovín:

Sýria má značné zásoby fosfátov, čo je dôležitá surovina na výrobu hnojív a chemických produktov. Bane na fosfáty sa nachádzajú prevažne v provincii Homs.

V zemi sa ťažia železná ruda, mangán, chróm, zinok a ďalšie kovy. Tieto suroviny sú dôležité pre ťažký priemysel.

 

Priemysel:

Priemysel je dlhodobo dôležitým odvetvím hospodárstva, ale dlhotrvajúci konflikt a občianska vojna vážne narušili miestnu priemyslovú výrobu.

V krajine je rozvinutý ťažobný priemysel, ťažba fosfátov, rúd železa, mangánu, chrómu, zinku a bauxitu. Ťažba fosfátov je mimoriadne významná pre výrobu hnojív.

Sýria ma niekoľko petrochemických závodov, ktoré vyrábajú chemické produkty a umelé hnojivá. Stavebníctvo bolo dôležitým odvetvím v dobe pred konfliktom, kedy sa realizovali stavebné projekty výstavby bytových domov, komerčných budov a infraštruktúry.

 

Služby a ostatné sektory ekonomiky: telekomunikácie

 

Prírodné a historické zaujímavosti: veľká časť pamiatok je zničená vojnou (Aleppo, Palmyra), mestá Bosra, Damask, hrad Krak des Chevaliers

Sýria má bohatú históriu a nachádza sa tam mnoho významných historických pamiatok – staroveké mestá ako Palmýra a Apamea, staroveké chrámy, mešity a kresťanské kláštory. Tieto pamiatky priťahujú archeológov a turistov. Krátke pobrežie pri Stredozemnom mori bývalo pred vojnou obľúbeným cieľom pre dovolenkárov a vodné športy, i keď v súčasnosti je turistika obmedzená.

Pre dobrodruhov je atraktívna aj púštna krajina a oázy.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská republika, diktatúra

V Sýrii je štátne zriadenie, ktoré bolo dlhodobo autokratické a centrálne riadené. Historicky bola krajina bašaršií, kde bol prezident vládcom a mal rozsiahle právomoci. Krajinu ovládala jediná strana – strana Baas, čo bola strana baasistického hnutia.

Vláda bola dlhodobo v rukách rodiny Asadov, ktorí prevzali moc v roku 1970. Háfiz al-Asad bol prezidentom až do svojej smrti v roku 2000, keď sa prezidentom stal jeho syn Bashar al-Asad. To znamenalo odovzdanie moci v rámci tej istej rodiny. V priebehu týchto rokov bol režim kritizovaný kvôli autoritárstvu, absencii politickej slobody a ľudských práv.

Situácia  sa však dramaticky zmenila v roku 2011, keď vypukla občianska vojna a proti vláde začali bojovať povstalci. Konflikt viedol k závažnému rozvratu krajiny a ľudskému utrpeniu. V reakcii na krízu sa vytvorili rôzne ozbrojené skupiny a do konfliktu sa zapojili zahraniční aktéri.

 

Hlavné mesto: Damask

Leží na juhu krajiny, neďaleko hranice s Libanonom, a je povestný svojou bohatou históriou, kultúrou a architektúrou.

Damask je jedným z najstarších kontinuálne obývaných miest na svete, s históriou siahajúcou až do 3. tisícročia pred naším letopočtom. Mesto hralo významnú rolu v dejinách starovekého sveta, vrátane období antického Ríma a Byzancie.

Situácia v Damasku a v Sýrii celkovo zostáva kvôli dlhodobému konfliktu naďalej komplikovaná, a štát musí riešiť znovuvybudovanie krajiny, vrátane reštaurovania historických pamiatok a budovania nového politického poriadku.

 

Rozloha: 185 180 km2

 

Počet obyvateľov: 21 500 000 (2022)

Obyvateľstvo  je z hľadiska etnického zloženia a náboženského vyznania veľmi rôznorodé. Väčšinu obyvateľov tvoria Arabi. Kurdi sú druhou najväčšou etnickou skupinou v Sýrii. Turkméni sú etnickou menšinou. Oficiálnym jazykom  je arabčina. Mnoho obyvateľov hovorí  aj kurdsky, turkménsky a ďalšími jazykmi, predovšetkým etnické menšiny.

Islam hrá významnú rolu, pričom väčšinu moslimov tvoria sunniti. Žijú tu ale i menšiny šíitov, alavitov a drúzov. Kresťanské komunity v Sýrii zahrnujú Sýrskych pravoslávnych, Sýrskych katolíkov, Arménov a ďalších. Sýria musí čeliť mnohým výzvam pri obnove krajiny po konflikte, vrátane obnovy infraštruktúry, riešenia humanitárnej situácie a budovania novej politickej budúcnosti.

 

Pamiatky UNESCO: 6

 

  1. Staroveká časť Damasku (1979) – zahrnuje historické pamiatky a budovy, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Sýrie.
  2. Staroveká časť Bosry (1980) – táto oblasť je povestná pre svoje staroveké ruiny a historickú architektúru.
  3. Palmýra (1980) – ide o staroveké mesto, ktoré je známe svojimi úchvatnými ruinami a historickou hodnotou.
  4. Staroveké mesto Aleppo (1986) – mesto je povestné svojimi starobylými stavbami a historickými pamiatkami.
  5. Krak des Chevaliers a Saláhuddínova citadela (2006) – stredoveká križiacka pevnosť, zatiaľ čo Saláhuddínova citadela je pevnosť spojená s moslimským vodcom Saladinom.
  6. Starobylé dediny v severnej Sýrii (2011) – vyznačujú sa svojou tradičnou architektúrou a kultúrnym dedičstvom.

 

Národné parky: –