ALBÁNSKO

Dátum vzniku: 28. novembra 1912

Stručné dejiny chronologicky:

1478-1912: Osmanská ríša vládne Albánsku.

1912: Albánsko vyhlásilo nezávislosť.

1914-1918: Albánsko sa zapojilo do prvej svetovej vojny na strane Dohody.

1925-1939: Albánsko bolo pod vedením diktátora Ahmada Zogua.

1939-1944: Bolo okupované Talianskom počas druhej svetovej vojny.

1944-1985: Zeme bolo pod komunistickým režimom vedeným Enverom Hodžom.

1991: Demokratické voľby vedú k zmene režimu v Albánsku.

1997: Zažilo krízu, ktorá zahŕňala ekonomickú krízu a občiansku vojnu.

2009: Stalo sa oficiálnym kandidátom Európskej únie.

2020: Albánsko je stále mimo Európskej únie a čelí výzvam, ako je korupcia a kriminalita.

 

Medzinárodná skratka: AL

 

Mena: albánsky lek (ALL)

V roku 1926 bol zavedený prvý albánsky lek a v roku 1965 bola vykonaná menová reforma, ktorá odstránila predchádzajúce meny, ako napríklad tureckú líru a taliansku líru. Odvtedy je lek jedinou menou Albánska. Lek je dnes dostupný v bankovkách v hodnotách 200, 500, 1000, 2000, 5000, 10 000 a 20 000. V minciach je potom v hodnotách 1, 5, 10, 20 a 50 lekov.

 

Internetová doména: .al

 

Telefónna predvoľba: +355

 

Časové pásmo: + 1 GMT

 

Geografia:

Albánsko sa nachádza na západnom Balkáne. Susedí na juhu s Gréckom, na severe s Čiernou Horou, na východe s Kosovom a Severným Macedónskom. Na západnej časti pobrežia Albánska je Jadranské more a na juhozápadné Iónske more. Krajina je prevažne hornatá a zalesnená. Nájdeme tu aj mnoho riek, vodopádov a jazier.

Najvyšší vrchol: Veľký Korab 2764 m n.m.

Hora sa nachádza na hranici medzi Albánskom a Severným Macedónskom a dosahuje výšku 2764 metrov nad morom. Hora je pomenovaná podľa Korabského pohoria, ktoré sa rozkladá na hranici medzi oboma krajinami.

Výstup na Veľký Korab je obľúbenou aktivitou pre horolezcov a turistov. Najťažšia cesta na vrchol vedie zo severu, od albánskeho mesta Diber, a trvá asi 5-6 hodín. Na vrchole sa nachádza kovový kríž, ktorý bol umiestnený v roku 2001.

Z vrcholu vidíme nádherné výhľady na okolitú krajinu, vrátane pohoria, jazier a riek. Vzhľadom na to, že sa nachádza na hranici medzi Albánskom a Severným Macedónskom, je možné vystúpiť na vrchol zo strany oboch krajín.

 

Podnebie:

Albánsko má stredomorské podnebie, čo znamená, že má mierne zimy a horúce roky. Priemerná teplota v januári je okolo 7 °C a v júli okolo 24 °C. V náhorných oblastiach sa v zime môžu vyskytovať silné snehové zrážky a v lete sú tieto oblasti obľúbeným miestom pre turistov a horolezcov. Albánsko má ročne približne 2 400 slnečných hodín, čo je výrazne viac ako väčšina európskych krajín. Pobrežné oblasti sú obvykle veternejšie ako vnútrozemie a v lete môže byť veľmi horúco. Zrážky sú najvyššie v zime a na jar a najnižšie v lete, čo znamená, že v lete môže byť občasná vodná kríza. Albánsko má príjemnú klímu, ktorá ju robí atraktívnou pre turistov po celý rok.

 

Fauna a flóra:

Medzi charakteristické druhy flóry patrí borovica alepská, duby, buky, jedle a jalovce. Významným druhom je aj smrekovec a vyskytuje sa v niektorých horských oblastiach krajiny. Albánsko má tiež bohatú kvetenu zahŕňajúcu orchidey, ľalie, krókusy a ďalšie kvety.

Do fauny môžeme zaradiť rôzne cicavce, ako sú vlky, rysy, divoké ošípané, srnce a jelene. Tiež sa tu vyskytujú medvede hnedé, ktoré sú chráneným druhom. Významným druhom je aj ohrozená balkánska koza. Pri pobreží môžete vidieť aj delfíny a karety obyčajné.

V oblastiach s vodou nájdete väčšinou ryby ako sivone, lososy, pstruhy, zubáče a pleskáče. Albánsko tiež poskytuje útočisko pre mnoho druhov vtákov, ako sú orly, sokoli, kormorány a pelikány.

 

Poľnohospodárstvo:

Albánsko má priaznivé klimatické podmienky a prírodné zdroje na rozvoj poľnohospodárstva, ako sú vhodné pôdy, dostatok slnečného svetla a voda.

Hlavnými plodinami sú pšenica, kukurica, jačmeň, ryža, strukoviny, zemiaky a zelenina. Albánsko je tiež významným producentom ovocia, ako sú jablká, hrušky, broskyne, marhule, hrozno a olivy. Pestuje sa aj tabak a cukrová repa.

Chov dobytka je ďalším významným odvetvím poľnohospodárstva v Albánsku. Okrem hovädzieho dobytka sa chovajú aj ovce, kozy a ošípané. Rybolov je dôležitým zdrojom potravín a zamestnania, predovšetkým na pobreží Jadranského mora.

 

Ťažba surovín:

Albánsko má bohaté zásoby nerastných surovín vrátane ropy, zemného plynu, uhlia, železnej rudy, chrómu, medi, niklu, zinku, bauxitu a iných kovov. Avšak v dôsledku nedostatočných investícií do ťažobného priemyslu a nízkych cien na svetových trhoch sa ťažba nerastných surovín v Albánsku postupne znížila.

Najdôležitejšou ťažobnou oblasťou v Albánsku je horské pásmo Trepča, kde sa ťaží najmä chróm a nikel. Ďalšie významné oblasti sú Elbasan, Kukës a Devoll, kde sa ťaží uhlie, meď, zinok a bauxit.

Mimo nerastné suroviny, Albánsko produkuje aj drevo a poľnohospodárske produkty.

 

Priemysel:

Priemysel Albánska je prevažne založený na ťažbe. Albánsko je tiež významným producentom energie s výrobou elektriny z vodných a tepelných zdrojov. V Albánsku sa vyrábajú aj potraviny a nápoje, textílie, obuv, stavebné materiály a elektronické vybavenie.

Albánsko má tiež veľký potenciál v oblasti turizmu. Turistický priemysel prináša Albánsku mnoho príjmov a je považovaný za kľúčový faktor pre hospodársky rast krajiny.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: cestovný ruch, námorná doprava

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Medzi najzaujímavejšie miesta v Albánsku patria napríklad antické pamiatky v Butrinte, jazerá Komani, Skadarské a Ohrid, mesto Berat, rieka Osum alebo tiež masív Korab

Albánsko ponúka návštevníkom bohaté kultúrne a historické dedičstvo, nádhernú prírodu a atraktívne pláže.

Jadranské pobrežie ponúka nádherné pláže s tyrkysovou vodou a piesočné duny, čo je ideálne pre návštevníkov, ktorí hľadajú letnú dovolenku na slnku. Albánsko má tiež mnoho malebných horských oblastí, ktoré lákajú turistov na pešie túry a horskú turistiku. V týchto oblastiach sa nachádza množstvo krásnych horských dedín s tradičnými domčekmi a historickými pamiatkami.

Okrem toho môžete navštíviť mestá ako Tirana, Krujë, Berat a Gjirokastra, ktoré sú plné historických pamiatok, múzeí, reštaurácií a obchodov s miestnymi výrobkami.

 

Waterparky v Albánsku:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Albánsko je parlamentnou republikou s demokratickým zriadením. Prezident je hlavou štátu a zastupuje Albánsko v zahraničí, avšak jeho rola je predovšetkým ceremoniálna a symbolická. Skutočná výkonná moc je v rukách vlády a premiéra.

Zákonodarnú moc v Albánsku má jednokomorový parlament, známy ako Národné zhromaždenie (Kuvendi i Shqipërisë), ktorý má 140 členov volených na štvorročné obdobie. Parlament má právomoc prijímať a meniť zákony, schvaľovať rozpočet a menovať vládu.

Vláda Albánska je vedená premiérom, ktorý je menovaný prezidentom a schválený parlamentom. Vláda má výkonnú moc a zodpovedá za riadenie krajiny, vrátane hospodárskej politiky, obrany a zahraničnej politiky.

Albánsko je rozdelené do 12 krajov, 36 okresov a tiež do 61 obcí. Starostovia a obecné rady sú volení občanmi na lokálnej úrovni.

Albánsko je tiež členom OSN, NATO, OBSE, WTO, OIC a tiež Rady Európy.

 

Hlavné mesto:

Tirana je hlavné mesto Albánska a zároveň najväčšie mesto krajiny. Nachádza sa v západnej časti Albánska, v údolí medzi pohorím Dajti a pobrežím Jadranského mora. Mesto má rozlohu 1 110 km ² a žije tu približne 900 000 obyvateľov.

V meste môžeme vidieť plno historických pamiatok, múzeí, galérií a parkov. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Národné historické múzeum Albánska, Národné umelecké múzeum, Etnografické múzeum a Bunk’Art, múzeum v podzemí bývalých bunkrov.

Tirana je tiež známa pre svoju živú kultúru a nočný život. Mesto má mnoho reštaurácií, barov a klubov, ktoré sú otvorené neskoro do noci. Hlavným námestím mesta je Námestie Skanderbega, kde sa nachádza socha albánskeho národného hrdinu Skanderbega.

 

Rozloha: 28 748 km2

 

Počet obyvateľov: 2 873 000 (2022)

Viac ako 60 % obyvateľov žije v mestách.

Albánci sú hlavným etnickým obyvateľstvom, tvoriacim asi 82 % populácie. Zvyšných 18 % populácie sú predovšetkým grécki Albánci, Macedónci a Rómovia.

Väčšina obyvateľstva je Albánskej pravoslávnej cirkvi alebo moslimského vyznania. Okrem toho existuje menší počet kresťanov a osôb, ktoré sa hlásia k ateizmu.

Albánsko sa v posledných rokoch stretáva s emigráciou, predovšetkým mladých ľudí, ktorí hľadajú lepšie pracovné a životné podmienky v zahraničí. Približne 1,5 milióna Albáncov žije v zahraničí, predovšetkým v Taliansku a Grécku. V dôsledku toho Albánsko zápasí s demografickými výzvami a znižujúcim sa počtom obyvateľstva.

 

Pamiatky UNESCO: 4

 

  1. Staroveké mesto Butrint (1992) – Archeologická oblasť zahŕňajúca pozostatky rímskeho a byzantského mesta.
  2. Historické centrum miest Berat a Gjirokastra (2005) – Starobylé mestá s krivolakými uličkami, mešitami a kostolmi.
  3. Chránená oblasť Ohridského jazera (1979) – Ohridské jazero sa nachádza na hranici medzi Albánskom a Severnou Macedónskom. Toto jazero a jeho okolie sú unikátne pre svoje biologické, historické a kultúrne hodnoty.
  4. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a ďalších regiónov Európy (2007) – Chránené oblasti zahŕňajúce bukové lesy, ktoré sú až 150 rokov staré a majú vysoký podiel pralesov.

 

Národné parky: 15

 

  1. Národný park Butrint
  2. Národný park Dajti
  3. Národný park Divjaka-Karavasta
  4. Národný park Lura
  5. Národný park Llogara
  6. Národný park Prespa
  7. Národný park Thethi
  8. Národný park Tomorr
  9. Národný park Valbona
  10. Národný park Hotova-Dangelli
  11. Národný park Drenova
  12. Národný park Qafë Shtama
  13. Národný park Zall-Gjocaj
  14. Národný park Shebenik-Jabllanicë
  15. Národný park Karaburun-Sazan