ČIERNA HORA

Dátum vzniku: 3. júna 2006

Stručné dejiny chronologicky:

9. storočie: Osídlenie oblasti slovanskými kmeňmi

15.  storočie: Vznik čiernohorského kniežatstva a formovania čiernohorského štátu.

19. storočie: Osamostatnenie Čiernej Hory a vyhlásenie za kráľovstvo.

1918: Čierna Hora sa spojila s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia).

1945: Čierna Hora sa stala súčasťou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie.

1991: Rozpad Juhoslávie a vznik Zväzovej republiky Juhoslávie (neskôr Srbsko a Čierna Hora).

2006: Referendum o nezávislosti Čiernej Hory, ktoré viedlo k vzniku nezávislého štátu Čierna Hora.

Od roku 2006: Čierna Hora sa stáva členom medzinárodných organizácií, ako je NATO a Európska únia.

 

Medzinárodná skratka: MNE

 

Mena: Euro (EUR)

Oficiálnou menou je euro (EUR). Čiernohorská vláda sa rozhodla pre prijatie eura ako svojej oficiálnej meny v roku 2002, teda ešte pred vyhlásením nezávislosti štátu v roku 2006. Ako člen eurozóny má Čierna Hora povinnosť dodržiavať určité pravidlá a zásady týkajúce sa hospodárskej politiky a menovej stability.

 

Internetová doména: .me

 

Telefónna predvoľba: +382

 

Časové pásmo: + 1 GMT

 

Geografia:

Hornatá krajina ležiaca pri pobreží Jadranského mora v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova

Čierna Hora sa nachádza v juhovýchodnej Európe a patrí medzi menšie európske štáty. Hraničí na severe so Srbskom a Chorvátskom, na juhu s Albánskom.

V krajine sa nachádza niekoľko veľkých riek, ako sú napr. Tara, Morača, Zeta a Bojana. Medzi najväčšie mestá patrí hlavné mesto Podgorica, potom Nikšić, Pljevlja, Bijelo Polje a Kotor, čo je starobylé mesto na pobreží Jadranského mora.

Čiernohorské pobrežie na juhu krajiny je jedným z najkrajších v Európe a je pretkané mnohými piesočnými plážami, skalnatými útesmi a malebnými zátokami. Viac ako polovica turistov, ktorí navštevujú Čiernu Horu, mieria práve sem, do miest ako Budva, Herceg Novi a Kotor.

 

Najvyšší vrchol: Zlá Kolata 2534 m n.m.

Nachádza sa na hranici medzi Čiernou Horou a Albánskom v pohorí Prokletije. Aj keď sa hora nachádza na albánskom území, mnoho ľudí ju považuje za symbol Prokletij a teda aj Čiernej Hory.

Obklopuje ju krásna príroda a patrí medzi obľúbené turistické ciele. Prístup na vrchol nie je vôbec ľahký, je to veľká výzva pre horolezcov a turistov, ktorí sa radi vydávajú do divokej prírody. Z vrcholu je možné vidieť úchvatné výhľady na okolité hory, rovnako ako na údolie rieky Drin a Skadarské jazero.

 

Podnebie:

Podnebie je stredomorské, čo znamená, že sú tu väčšinou mierne zimy a horúce a suché letá. Na pobreží sú letné teploty v priemere okolo 25-30 °C a zimné teploty okolo 5-10 °C. V horských oblastiach je podnebie chladnejšie a vlhšie, s priemernými teplotami klesajúcimi s nadmorskou výškou.

Augustové mesiace sú obvykle najteplejšie, s priemernými teplotami okolo 30 °C, a najsuchšie, zatiaľčo zimy sú mierne, s priemernými teplotami okolo 10 °C, ale v noci môžu byť aj pod bodom mrazu. Zrážky sú najvýraznejšie na jar a na jeseň.

 

Fauna a flóra:

Medzi zvieratá, ktoré sa v Čiernej Hore vyskytujú, patrí medveď hnedý, vlk, rybák obyčajný, jastrab lesný, kuna skalná, divoká mačka, svišť vrchovský, jazvec lesný, veverička obyčajná a líška obyčajná.

Horské oblasti zahŕňajú zmiešané lesy, ihličnaté lesy a listnaté lesy, a sú domovom mnohých druhov vtákov a cicavcov. Orchidey a ďalšie kvety sa tiež vyskytujú v horách.

V oblasti Jadranského mora sa vyskytujú rôzne druhy rýb, ako sú tuniak obyčajný, sardinka obyčajná, makrela obyčajná, delfíny a karety obyčajné. Na pobreží sa tiež vyskytuje mnoho rôznych druhov rybárskych vtákov, ako sú rybák obyčajný, kormorán veľký, volavka popolavá a lastovička morská.

Medzi rastlinami, ktoré sa tu vyskytujú, patrí napríklad dub letný, brest horský, borovica čierna, smrek obyčajný, jarabina vtáčia, javor mliečny, tis červený, karfiol horský, prilbica rôznofarebná a horec krídlatý.

 

Poľnohospodárstvo:

Poľnohospodárstvo sa sústredí na pestovanie zeleniny, ovocia a olivovníkov, chov dobytka a včelárstvo. V poslednej dobe sa tiež rozvíja vinárstvo.

Oblasti okolo miest Bar, Podgorica a Nikšić sú významnými poľnohospodárskymi oblasťami. Tu sa pestuje napríklad paprika, paradajky, uhorky, fazuľa, cukety, citrusové plody, granátové jablká a hrozno.

Olivové háje sú rozšírené hlavne v okolí pobrežia, v oblastiach ako sú Budva, Bar a Ulcinj. Olivový olej je považovaný za kvalitný a jeho výroba je dôležitou časťou miestneho hospodárstva.

V oblastiach Durmitora a Biogradska Gora je v chove oviec a kôz. V čiernohorských horách sa taktiež nachádza bohatá pastvina, ktorá umožňuje chov dobytka a ovčiakov.

 

Ťažba surovín:

Najdôležitejšou surovinou, ktorá sa ťaží, je bauxit, z ktorého sa získava hliník. Ťažobná oblasť sa nachádza v blízkosti mesta Nikšić a ťažba bola zahájená v 20. rokoch 20. storočia. Ťažba bauxitu je stále významná pre čiernohorskú ekonomiku a Čierna Hora patrí medzi významných producentov bauxitu v Európe.

Ďalšou dôležitou surovinou je soľ, ktorá sa ťaží v oblasti Solane, neďaleko mesta Ulcinj. Solana produkuje rôzne druhy soli, vrátane soli pre potravinársky priemysel, kozmetiku a lekárstvo.

V oblasti Podgorice sa ťaží kameň, najmä mramor, ktorý sa používa ako stavebný materiál a na výrobu sôch a pamätníkov. Ďalej sa tu ťaží aj vápenec a cementové suroviny.

Okrem toho sa v Čiernej Hore nachádzajú aj zásoby ropy a plynu, ale ich ťažba nie je príliš rozvinutá a v súčasnosti sa takmer nevykonáva.

 

Priemysel:

Potravinársky priemysel je najväčším priemyselným odvetvím v krajine a zamestnáva viac ako polovicu pracujúcich v priemysle. Medzi hlavné produkty patria rôzne druhy syrov, klobás a údenín, sladkosti a cukrovinky, ale aj pivo a víno.

Drevospracujúci priemysel je druhým najvýznamnejším priemyselným odvetvím v Čiernej Hore. Priemysel sa zameriava na spracovanie bukového a borovicového dreva, vyrába sa nábytok, dvere a okná, ale aj palivové drevo a papier.

Metalurgia sa v Čiernej Hore rozvíja najmä v oblasti ťažby bauxitu. V krajine sa nachádzajú dve oceliarne, ktoré sa zameriavajú na výrobu ocele z druhotného surového železa a oceľových šrotov.

Ďalšími menšími odvetviami priemyslu sú výroba cementu, výroba elektriny a výroba chemikálií.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: cestovný ruch, služby

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Najvýznamnejšou turistickou oblasťou je pobrežie Jadranského mora, kde sa nachádzajú obľúbené letoviská, ako sú Budva, Kotor, Tivat a Herceg Novi. Pláže sú čisté a krásne, vody mora sú azúrové a v okolí sa nachádza mnoho reštaurácií, barov a nočných klubov.

Horské oblasti, ako sú Durmitor, Bjelasica, Prokletije a Biogradska Gora, sú tiež obľúbenými turistickými destináciami. V týchto oblastiach sa nachádzajú nádherné krajiny, vodopády, jazerá a horské vrcholy, ktoré lákajú turistov na turistiku, cyklistiku a ďalšie outdoorové aktivity.

 

Waterparky v Čiernej Hore:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Čierna Hora je parlamentnou republikou s dvoma komorami parlamentu a prezidentským systémom.

Legislatívna moc je zverená parlamentu, ktorý sa skladá z dvoch komôr – Poslaneckej snemovne (Skupčina) a Senátu. Poslanecká snemovňa sa skladá zo 81 poslancov volených na štvorročné obdobie, zatiaľ čo Senát má 43 členov volených aj na štvorročné obdobie.

Výkonná moc je zverená vláde, ktorú vedie premiér. Vláda sa skladá zo 16 ministrov, ktorí sú menovaní prezidentom na návrh premiéra.

Prezident je hlavou štátu a je volený na päťročné obdobie prostredníctvom priamej voľby. Jeho právomoci sú prevažne ceremoniálne, ale môže hrať úlohu pri riešení politických kríz alebo ako garancia ústavy.

Súdna moc je nezávislá a je zabezpečovaná nezávislými súdmi. Najvyšší súd je vrcholným súdom krajiny a rozhoduje v najvyšších právnych prípadoch.

Čierna Hora je rozdelená na 23 obcí a každá obec má svojho starostu a zastupiteľské orgány. Obce majú zodpovednosť za miestne záležitosti, ako je územné plánovanie, doprava, vodné hospodárstvo a odpadové hospodárstvo.

 

Hlavné mesto: Podgorica

Nachádza sa v centrálnej časti krajiny, v údolí rieky Morača a má približne 200 tisíc obyvateľov.

História mesta siaha až do rímskej doby, kedy tu stála pevnosť a obchodné stanice na dôležitej obchodnej ceste. V priebehu storočí bolo mesto niekoľkokrát zničené a obnovené a bolo súčasťou rôznych ríš, vrátane Osmanov, Rakúsko-Uhorska a Juhoslávie.

V súčasnosti je to moderné mesto, kde sa nachádza mnoho kultúrnych pamiatok a múzeí, ako napríklad Národné múzeum, Archeologické múzeum a Umelecká galéria Miodraga Dado Đuriće.

Podgorica je tiež významným dopravným uzlom, pretože sa tu krížia hlavné cesty a železničné trate spájajúce Čiernu Horu s inými krajinami v regióne. Mesto má aj medzinárodné letisko, ktoré slúži ako brána do Čiernej Hory pre turistov a obchodníkov.

 

Rozloha: 13 812 KM2

 

Počet obyvateľov: 631 000 (2022)

Zhruba 43 % obyvateľov žije v hlavnom meste Podgorica, ďalšími významnými mestami sú Nikšić, Pljevlja, Bar a Herceg Novi.

Obyvateľstvo je pomerne homogénne a tvoria ho väčšinou Srbi (asi 45 %), ktorí sú najväčšou etnickou skupinou v krajine. Ďalšou významnou etnickou skupinou sú Crnogorci (asi 29 %), ktorí sú považovaní za miestne obyvateľstvo. Ďalej tu žijú Bosniaci, Albánci, Chorváti a Rómovia.

Väčšina obyvateľov žije v urbanizovaných oblastiach, ale stále existujú aj menšie vidiecke oblasti.

Čierna Hora je krajinou s nízkou pôrodnosťou a pomerne vysokou úmrtnosťou. V dôsledku toho je priemerný vek obyvateľstva vysoký a v roku 2021 bol 41 rokov.

 

Pamiatky UNESCO: 4

 

  1. Starobylé hradby mesta Kotor (1980) – pamiatka zahŕňa rozsiahle hradby, ktoré obklopujú historické centrum mesta Kotor a boli postavené v priebehu stredoveku. Kotor je známy svojimi historickými pamiatkami, kostolmi a katedrálami a bol v minulosti dôležitým prístavom na obchodných trasách.
  2. Durmitor (1979) – národný park sa nachádza v západnej časti Čiernej Hory a zahŕňa mnoho horských vrcholov, ľadovcových jazier, divokých riek a údolí. Durmitor je tiež domovom mnohých druhov rastlín a zvierat a láka turistov na turistiku, horskú cyklistiku a ďalšie outdoorové aktivity.
  3. Stećci stredoveké náhrobné kamene (2016) – táto pamiatka zahŕňa mnoho kamenných náhrobkov, ktoré boli vyrobené v priebehu stredoveku a sú roztrúsené po celom území Boky Kotorskej. Tieto náhrobky sú významnou ukážkou stredovekého funerálneho umenia a zahŕňajú rôzne ornamenty a symboly.
  4. Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra (2017) – Zahŕňa sériu obranných štruktúr postavených Benátskou republikou počas 16. a 17. storočia. Tieto opevnenia boli vybudované na ochranu územia Benátskej republiky

 

Národné parky: 5

 

  1. Národný park Durmitor
  2. Národný park Biogradska Gora
  3. Národný park Lovćen
  4. Národný park Skadarské jazero
  5. Národný park Prokletije