FÍNSKO

Dátum vzniku: 6. decembra 1917

Stručné dejiny chronologicky:

12. storočie: Prvé zmienky o Fínsku v písomných prameňoch.

1155: Vznik prvého fínskeho biskupstva v Turku.

1323: Fínsko sa stáva súčasťou Švédska.

1809: Fínsko sa stáva súčasťou Ruského impéria po fínskej vojne medzi Švédskom a Ruskom.

1917: Fínsko vyhlásilo nezávislosť na Rusku po februárovej revolúcii.

1918: Fínska občianska vojna medzi Červenými a Bielymi, vyhrali Bieli a Fínsko sa stalo republikou.

1939: Zimná vojna s Ruskom, ktorú Fínsko prehralo.

1941: Pokus o znovudobytie Fínska Sovietskym zväzom počas druhej svetovej vojny.

1944: Viedenský mier ukončil vojnu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom a pridelil Fínsku územie Karelskej šije.

1955: Fínsko vstúpilo do OSN.

1995: Fínsko vstúpilo do Európskej únie.

2018: Fínsko oslavuje 100 rokov nezávislosti.

 

Medzinárodná skratka: FIN

 

Mena: euro (EUR)

Fínsko prijalo euro ako svoju oficiálnu menu 1. januára 2002. Pred eurom sa v krajine platilo fínskou markou.

 

Internetová doména: .fi

 

Telefónna predvoľba: +358

 

Časové pásmo: + 2 GMT

 

Geografia:

Fínsko je krajina nachádzajúca sa na severe Európy a je obklopené Baltským morom, Botnickým zálivom a Fínskym zálivom. Hraničí so Švédskom na západe, Nórskom na severozápade, Ruskom na východe a Estónskom na juhu cez Fínsky záliv.

Krajina je známa svojimi tisíckami jazier, z ktorých najväčšie je jazero Saimaa. Celkovo je vo Fínsku viac ako 180 000 jazier, ktoré tvoria významnú súčasť fínskej krajiny.

Na juhu je krajina skôr rovinatá, zatiaľ čo na severe sa nachádzajú výšiny a pohoria ako napríklad Ylläs, Saariselkä a Levi.

 

Najvyšší vrchol: Halti 1324 m n.m.

Nachádza sa v pohorí Ylläs, ktoré leží v blízkosti mesta Äkäslompolo v severozápadnej časti Fínska, neďaleko hranice so Švédskom.

Hora je tiež známa tým, že vrchol hory leží na fínsko-nórskej hranici. Skutočný vrchol Halti je síce na nórskom území, ale vrcholová časť hory je prístupná z Fínska.

Ponúka možnosť turistiky v lete aj lyžovania v zimnom období.

 

Podnebie:

Fínsko má prevažne kontinentálne podnebie s mrazmi v zime a miernymi letami. Podnebie je silne ovplyvnené polohou krajiny na severe Európy a blízkosťou Baltského mora a Atlantiku.

Zimy sú chladné, s teplotami klesajúcimi pod -20 °C a v niektorých častiach zeme aj pod -30 °C. Sneh leží obvykle od novembra do apríla a snehová pokrývka dosahuje hĺbku až 50 cm alebo viac. Na severe Fínska sú zimy dlhšie a ešte chladnejšie ako na juhu.

Letá sú pomerne mierne s teplotami v priemere okolo 20 °C, ale môžu byť veľmi teplé s teplotami presahujúcimi 30 °C, najmä v južných oblastiach. Letá sú tiež obdobím tzv. bielych nocí, kedy slnko nezapadá pod obzor a je viditeľné aj v noci.

V priebehu roka sú výrazné rozdiely v dĺžke denného svetla. V zime je deň veľmi krátky, najmä na severe krajiny, kde slnko niekedy vôbec nevychádza. Naopak v lete sú dni veľmi dlhé a slnko nezapadá pod obzor.

 

Fauna a flóra:

Fínsko má bohatú a rozmanitú prírodu s mnohými druhmi rastlín a zvierat. Vďaka svojmu severnému položeniu sa vo Fínsku vyskytujú predovšetkým druhy, ktoré sú dobre prispôsobené chladnému a suchému podnebiu.

V lesoch, ktoré pokrývajú približne tri štvrtiny územia Fínska, rastú predovšetkým borovice, smreky, brezy, duby a jelša. V lesoch sa tiež vyskytujú lesné plody, ako sú čučoriedky, brusnice a maliny. V severnej časti krajiny sa nachádza tundra, ktorá je pokrytá machovými vankúšmi, lišajníkmi a bylinami.

Medzi typické zvieratá Fínska patria losy, soby, medvede, rysy, vlci a líšky. V okolí jazier a vodných tokov žijú bobry, vydry riečne, lososy a rôzne druhy rýb. Na pobrežiach Baltského mora a Fínskeho zálivu žijú tulene, kormorány a rôzne druhy rýb a kôrovcov.

Zeme si dáva záležať na ochrane svojej prírody a má mnoho národných parkov a chránených oblastí, kde sú chránené vzácne druhy rastlín a zvierat.

 

Poľnohospodárstvo:

Prevažná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v južnej a juhozápadnej časti krajiny, kde sú klimatické podmienky priaznivejšie pre poľnohospodárstvo.

Medzi najvýznamnejšie plodiny patria obilie, zemiaky, cukrová repa, ovocie a zelenina. Krajina je tiež významným producentom mlieka a mliečnych výrobkov.

Vzhľadom na veľké množstvo jazier a vodných tokov v krajine je tiež rybolov dôležitým zdrojom potravy a obživy pre mnoho ľudí. Významnými druhmi rýb sú losos, síh, pstruh a šťuka.

 

Ťažba surovín:

Fínsko má bohaté prírodné zdroje, vrátane nerastných surovín, ktoré sú využívané na priemyselné účely. Najdôležitejšou surovinou je drevo, ktoré sa používa na výrobu papiera, dreveného nábytku, stavebných materiálov a ďalších produktov.

Ďalšou dôležitou surovinou je kovová ruda, najmä železná ruda, ktorá sa ťaží v severných častiach krajiny. Fínsko má tiež nezanedbateľné zásoby medi, niklu a chrómu.

Rozvíja sa tu aj ťažba minerálnych surovín, ako sú mramor, grafit, kremeň a sľuda. Krajina má tiež zásoby uránu, ale ťažba uránovej rudy je zakázaná z dôvodu environmentálnych obáv.

 

Priemysel:

Medzi najvýznamnejšie priemyselné odvetvia patrí drevospracujúci priemysel, kovovýroba, strojárstvo, elektrotechnický priemysel a chemický priemysel.

Drevospracujúci priemysel je najväčším priemyselným odvetvím a zaoberá sa spracovaním dreva na papier, drevené dosky, nábytok a ďalšie výrobky. Fínsko je najväčším vývozcom papiera a dreva v Európe.

Kovovýroba je ďalším významným priemyselným odvetvím. Zaoberá sa výrobou kovových výrobkov pre strojárstvo, elektroniku, stavebníctvo a dopravu. Medzi významných fínskych výrobcov kovových výrobkov patrí napríklad spoločnosť Outokumpu, ktorá sa špecializuje na výrobu nerezovej ocele.

Strojárstvo je odvetvím, ktoré sa zaoberá výrobou strojov, zariadení a nástrojov na priemyselné a technické účely. Medzi fínskych výrobcov patrí napríklad spoločnosť Wärtsilä, ktorá sa špecializuje na výrobu motorov pre lode a generátory.

Elektrotechnický priemysel sa zaoberá výrobou elektronických a elektrotechnických zariadení, ako sú napríklad mobilné telefóny, počítače a elektronické komponenty. Medzi fínskych výrobcov patrí napríklad spoločnosti Nokia, ktorá sa špecializuje na výrobu mobilných telefónov a spoločnosť TietoEVRY, ktorá sa venuje informačnými technológiami.

Chemický priemysel sa zaoberá výrobou chemických látok, plastov, farbív a ďalších chemických výrobkov. Medzi fínskych výrobcov patrí napríklad spoločnosť Kemira, ktorá sa špecializuje na výrobu chemických látok na priemyselné účely.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: služby, veda a výskum, informačné technológie, doprava, telekomunikácie

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Fínsko láka turistov svojou krásnou prírodou, mnohými jazerami, lesmi, fjordmi a divokou tundrou. Je tiež známe zimnými športmi, ako sú lyžovanie, snowboarding a turistika na snežniciach.

Medzi najpopulárnejšie turistické destinácie patrí napríklad hlavné mesto Helsinki. Fínsko tiež ponúka mnoho aktivít pre milovníkov prírody, ako sú túry, rybárčenie, kajakárske výlety a v zime lyžovanie, turistika na snežniciach a pozorovanie polárnej žiary.

Je tiež známe svojimi kúpeľmi a saunami, ktoré sú dôležitou súčasťou fínskej kultúry. Kúpele a sauny ponúkajú turistom možnosť relaxácie a odpočinku po dlhom dni strávenom v prírode.

 

Waterparky vo Fínsku:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Fínsko je parlamentnou republikou s viacúrovňovým systémom správy. Hlava štátu je prezident, ktorý je volený na šesťročné obdobie. Prezident má predovšetkým symbolické právomoci, ako je podpisovanie zákonov a vymenovanie vlády.

Skutočná moc je v rukách parlamentu, ktorý sa nazýva Eduskunta. Eduskunta má 200 členov, ktorí sú volení na štvorročné obdobie. Parlament má široké právomoci, vrátane schvaľovania zákonov, schvaľovania rozpočtu a voľby premiéra.

Vláda je vedená premiérom, ktorý je menovaný prezidentom a potvrdený parlamentom. Vláda má výkonnú moc a zodpovednosť za vedenie krajiny.

Je rozdelené do 19 regiónov, ktoré majú určitú mieru samosprávy a zodpovednosti za miestnu správu. Každý región má svojho guvernéra, ktorý je menovaný prezidentom.

Zeme je tiež členom Európskej únie a má aktívnu účasť v medzinárodných organizáciách, ako je OSN, OECD a WTO.

 

Hlavné mesto: Helsinki

Helsinki sú hlavným mestom Fínska a zároveň najväčším mestom s populáciou približne 650 000 obyvateľov. Mesto sa nachádza na južnom pobreží zeme a leží na polostrove na brehu Fínskeho zálivu.

Mesto ponúka mnoho historických a kultúrnych pamiatok, ako je napríklad Katedrála Uspenskij, Senátne námestie, Helsinská katedrála a hrad Suomenlinna, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Helsinki sú tiež domovom mnohých múzeí, galérií a divadiel.

Helsinki sú významným obchodným a finančným centrom. V meste sídli mnoho významných fínskych spoločností, ako je napríklad Nokia, Finnair a Wärtsilä. Helsinki sú dôležitým prístavom pre obchod a dopravu, s priamymi spojeniami do mnohých európskych miest.

Preslávené sú svojim moderným dizajnom a architektúrou. V centre mesta sa nachádza mnoho moderných budov, ako je napríklad Helsinská hlavná stanica, Kiasma – múzeum moderného umenia, Finlandia-talo – kultúrne centrum a novšie budovy, ako je napríklad kancelárska budova Kamppi a moderné obytné bloky.

 

Rozloha: 338 145 km2

 

Počet obyvateľov: 5 633 000 (2022)

Obyvatelia sú prevažne etnickí Fíni, ktorí tvoria asi 87 % populácie. Zvyšok populácie tvoria najmä Švédi, Rusi, Samiovia a Rómovia.

Zeme má pomerne vysokú mieru urbanizácie, asi 85 % obyvateľstva žije v mestách a mestečkách. Najväčším mestom sú Helsinki nasledované Tampere, Turku a Oulu.

Fínsko má vysokú úroveň vzdelania, asi 99 % obyvateľstva dokončí základné vzdelanie a 86 % obyvateľov má stredné vzdelanie. Fínsko tiež má vysokú úroveň životného štandardu a je často radené medzi najlepšie krajiny na svete v rebríčkoch kvality života.

Oficiálne jazyky fínčinu a švédčinu. Fínčina je najrozšírenejším jazykom a hovorí ňou asi 87 % populácie. Švédčina je druhým najrozšírenejším jazykom a hovorí ňou asi 5,5 % populácie.

 

Pamiatky UNESCO: 7

 

  1. Sammallahdenmäki (1999) – Pohrebisko z doby bronzovej neďaleko fínskeho mestečka Lappi v provincii Satakunta.
  2. Hrad Suomenlinna v Helsinkách (1991) – Námorná pevnosť z 18. storočia, ktorá bola postavená na skupine ostrovov pri Helsinkách.
  3. Struveho geodetický oblúk (2005) – Sieť triangulačných bodov, ktoré sa tiahnu cez desať krajín od severu Európy až na Kaukaz.
  4. Starý kostol Petäjävesi (1994) – Drevený kostol z 18. storočia, postavený v Petäjävesi, ktorý je považovaný za jeden z najvýznamnejších príkladov fínskeho národného štýlu architektúry.
  5. Verla Groundwood and Board Mill (1996) – Drevená papiereň a továreň na dosky z 19. storočia, nachádzajúce sa v Južnom Fínsku, ktorá je dokladom vývoja fínskeho drevospracovania.
  6. Stará Rauma (1991) – Historická časť mesta Rauma vo Fínsku. Je to jedno z najlepšie zachovaných stredovekých centrálnych miest, známe svojimi úzkymi kamennými uličkami, malebnými domami a historickými budovami.
  7. Kvarken Archipelago (2000) – Sústava ostrovov a ostrovčekov, nachádzajúcich sa v Botnickom zálive medzi Fínskom a Švédskom, ktoré sa neustále vznášajú a klesajú v dôsledku pohybu ľadovcov.

 

Národné parky: 41

 

  1. Národný park Archipelago
  2. Národný park Bothnian Bay
  3. Národný park Bothnian Sea
  4. Národný park Ekenäs Archipelago
  5. Národný park Gulf of Finland
  6. Národný park Helvetinjärvi
  7. Národný park Hiidenportti
  8. Národný park Hossa
  9. Národný park Isojärvi
  10. Národný park Kauhaneva-Pohjankangas
  11. Národný park Koli
  12. Národný park Kolovesi
  13. Národný park Kurjenrahka
  14. Národný park Lauhanvuori
  15. Národný park Lemmenjoki
  16. Národný park Liesjärvi
  17. Národný park Leivonmäki
  18. Národný park Linnansaari
  19. Národný park Nuuksio
  20. Národný park Oulanka
  21. Národný park Pallas-Yllästunturi
  22. Národný park Patvinsuo
  23. Národný park Petkeljärvi
  24. Národný park Puurijärvi and Isosuo
  25. Národný park Pyhä-Häkki
  26. Národný park Pyhä-Luosto
  27. Národný park Päijänne
  28. Národný park Repovesi
  29. Národný park Riisitunturi
  30. Národný park Rokua
  31. Národný park Salla
  32. Národný park Salamajärvi
  33. Národný park Seitseminen
  34. Národný park Sipoonkorpi
  35. Národný park Southern Konnevesi
  36. Národný park Syöte
  37. Národný park Teijo
  38. Národný park Tiilikkajärvi
  39. Národný park Torronsuo
  40. Národný park Urho Kekkonen
  41. Národný park Valkmusa