ISLAND

Dátum vzniku: 17. júna 1944

Stručné dejiny chronologicky:

9. storočie: Prvé osídlenie Islandu nórskymi vikingskými osadníkmi.

930: Vznik Althingu, čo bola prvá parlamentná inštitúcia na svete.

13. storočie: Island sa stáva súčasťou Nórska a neskôr Dánska.

17. storočie: Island je pod silným vplyvom dánskeho absolutizmu a ťažkých ekonomických podmienok.

19. storočie: Národné obrodenie a snahy o vytvorenie samostatného štátu.

1918: Island získava obmedzenú nezávislosť ako súčasť Dánskeho kráľovstva.

1944: Vyhlásenie Islandu za samostatný štát a založenie republiky.

20. storočie: Island sa stáva modernou demokratickou spoločnosťou, rozvíja sa priemysel, turistika a poľnohospodárstvo.

21. storočie: Island čelí rôznym výzvam, ako sú zmeny klímy, ekonomické výzvy a migrácia.

 

Medzinárodná skratka: IS

 

Mena: islandská koruna (ISK)

Koruna je rozdelená do 100 aurarov, ale kvôli inflácii a obmedzenému používaniu mincí sa používajú hlavne bankovky.

 

Internetová doména: .is

 

Telefónna predvoľba: +354

 

Časové pásmo: – 1 GMT

 

Geografia:

Island je ostrovná krajina v severnom Atlantiku. Nachádza sa medzi Grónskom a Nórskom, približne 300 km východne od Grónska a 1000 km západne od Nórska. Je to najväčší ostrov v Európe a 18. najväčší na svete.

Je prevažne hornatý, s množstvom sopečných a geotermálnych aktivít. Je tiež bohatý na ľadovce, z ktorých najväčší je Vatnajökull na juhovýchode.

Na Islande sa nachádza mnoho jazier, riek a vodopádov, vrátane slávneho Gullfossu.

 

Najvyšší vrchol: Hvannadalshnjúkur 2110 m n.m.

Najvyšší vrchol Islandu je Hvannadalshnúkur, ktorý sa nachádza v pohorí Öræfajökull na juhovýchode krajiny. Je nielen najvyššou horou Islandu, ale aj najvyššou horou celého severného Atlantiku.

Hvannadalshnúkur sa nachádza v národnom parku Vatnajökull, kde sa nachádza aj najväčší ľadovec v Európe, ktorý nesie rovnaký názov. Horu Hvannadalshnúkur je možné zdolať iba so sprievodcom a je to významný cieľ pre horolezcov z celého sveta.

 

Podnebie:

Island má veľmi chladné a vlhké podnebie, čo je spôsobené jeho položením blízko arktického kruhu. Podnebie Islandu je ovplyvnené Golfským prúdom, čo spôsobuje miernejšie teploty v porovnaní s inými oblasťami na rovnakej zemepisnej šírke.

Letné teploty sa pohybujú v priemere medzi 10-13 °C, s maximálnymi teplotami okolo 20-25 °C v najteplejších mesiacoch. Zimy sú mierne, s priemernými teplotami okolo -1 až -5 °C. V niektorých oblastiach môžu byť teploty oveľa nižšie, predovšetkým v horách a na východnom pobreží.

Je tu veľmi vysoká vlhkosť a priemerné zrážky sú okolo 1 500 mm ročne, s najviac zrážkami v horských oblastiach a na južnom pobreží. Severe a vnútrozemie sú zrážkovo chudobnejšie, ale aj tam môže byť mnoho daždivých dní počas roka.

Ďalšou charakteristickou vlastnosťou podnebia Islandu sú veľmi krátke zimné a dlhé letné dni. Počas polárnej noci v zime sa na niektorých miestach na Islande slnko neobjaví takmer 24 hodín, naopak počas polárneho dňa v lete je slnko viditeľné počas celého dňa a noci.

 

Fauna a flóra:

Medzi pôvodnými zvieratami na Islande nájdeme predovšetkým rôzne druhy vtákov, ako sú čajka obyčajná, kajka obojživelná a rybárik riečny. Na pobreží možno občas uvidieť aj tulene alebo veľryby, ktoré sem priplávajú zo severného Atlantiku.

Flóra  je veľmi chudobná, prevládajú tu rastliny ako sú machy, lišajníky a trávy. V nižších polohách sa nachádzajú riedke lesy, predovšetkým brezy, topole a osiky. Na Islande sa tiež nachádzajú veľké oblasti rašelinísk, ktoré sú významným zdrojom paliva pre miestnych obyvateľov.

 

Poľnohospodárstvo:

Napriek tomu, že sú tu niektoré poľnohospodárske plodiny a zvieratá pestované už od doby osídlenia, poľnohospodárstvo na Islande sa v posledných rokoch zameriava viac na produkciu biopotravín a udržateľné hospodárenie.

Hlavnou poľnohospodárskou plodinou sú zemiaky, ktoré sú pestované v teplých geotermálnych oblastiach. Ďalej sa tu pestuje repa cukrová, jačmeň, pšenica, zelenina a ovocie. Ovce sú tiež dôležitou súčasťou poľnohospodárskej produkcie na Islande, s počtom oviec prevyšujúcim počet obyvateľov.

Rybolov je ďalšou dôležitou činnosťou v poľnohospodárstve , predovšetkým lov tresky, sleďov a lososov. V posledných rokoch sa tiež rozvíja produkcia biopotravín a ekologického poľnohospodárstva.

Poľnohospodárska produkcia  je obmedzená prírodnými podmienkami a obmedzenými zdrojmi, čo vedie k vyšším cenám potravín. Avšak, Island má vysoké štandardy v oblasti potravinárskej bezpečnosti a ochrany životného prostredia, čo prispieva k vysokej kvalite produktov, ktoré sú vyvážané do zahraničia.

 

Ťažba surovín:

Ťažba surovín  je obmedzená, ale niektoré nerastné suroviny sú ťažené a využívané na priemyselné účely. Najdôležitejšou nerastnou surovinou na Islande je geotermálna energia, ktorá sa využíva na vykurovanie a výrobu elektriny.

Ďalej sa tu ťaží najmä kremeň na výrobu skla a keramiky, olivín na výrobu stavebného materiálu a zemské plyny na výrobu elektrickej energie. Tiež sa tu ťaží ryolit, ktorý sa používa na výrobu kamennej vlny a žula, ktorá sa využíva ako stavebný kameň. V posledných rokoch sa taktiež rozvíja ťažba minerálov v morských oblastiach okolo Islandu, ako sú polymetalické sulfidové rudy, ktoré obsahujú kovy ako zinok, meď a olovo.

 

Priemysel:

Najdôležitejšími odvetviami priemyslu na Islande sú potravinársky priemysel, strojárstvo a elektrotechnika.

Potravinársky priemysel zahŕňa spracovanie rýb, mäso a mliečne výrobky, s dôrazom na ekologickú a tradičnú produkciu. Významným priemyselným odvetvím je tiež výroba hliníka, ktorá využíva zemské plyny a geotermálnu energiu.

Strojárstvo a elektrotechnika sú ďalšími významnými odvetviami priemyslu na Islande, kde sa vyrábajú rôzne stroje a elektrotechnické výrobky, vrátane geotermálnych a veterných elektrární. Ďalej sa tu vyrábajú rôzne chemické produkty, výbušniny a kozmetika.

Je tu tiež rozvinutý turistický priemysel, ktorý sa zameriava na ekoturistiku a udržateľnú turistiku. Turistický priemysel poskytuje mnoho pracovných príležitostí a prispieva k rozvoju ekonomiky krajiny.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: cestovný ruch, bankovníctvo, informačné technológie, námorná a letecká doprava, veda, výskum a vzdelanie

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Island je známy svojimi prírodnými krásami, ako sú sopečné vrcholy, gejzíry, ľadovce a krásne pláže, a tiež svojim bohatým kultúrnym dedičstvom.

Medzi najnavštevovanejšie miesta  patria napríklad hlavné mesto Reykjavík, národný park Vatnajökull, Modrá lagúna, Geysir a Gullfoss, Skógafoss, národný park Þingvellir a ľadovec Jökulsárlon.

Islandský turistický priemysel sa zameriava predovšetkým na ekoturistiku a udržateľnú turistiku, čo znamená, že sa snaží minimalizovať dopady na prírodu a podporovať miestnu kultúru a ekonomiku. Okrem toho, turistická infraštruktúra na Islande je veľmi dobre vyvinutá a poskytuje mnoho možností pre rôzne druhy aktivít, ako sú turistické výlety, jazda na koni, turistika, cykloturistika a ďalšie.

 

Waterparky na Islande:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Island je parlamentnou republikou s demokratickým zriadením. Hlavný zákonodarný orgán krajiny je Althingi, ktorý sa skladá z dvoch komôr – Snemovne reprezentantov a Senátu. Snemovňa reprezentantov má 63 členov volených na štvorročné obdobie, zatiaľ čo Senát má 9 členov volených na dobu neobmedzenú.

Výkonnú moc má prezident, ktorý je volený priamo ľudom na štvorročné obdobie a môže byť zvolený maximálne na dve po sebe idúce obdobia. Prezident má obmedzené právomoci a jeho úloha je skôr reprezentatívna.

Je rozdelený do 8 regiónov, ktoré sa ďalej skladajú z 23 obcí. Každá obec má svoj vlastný zastupiteľský orgán, ktorý zastupuje miestne obyvateľstvo a spravuje obecné záležitosti.

Súdna moc je nezávislá a je zabezpečovaná Najvyšším súdom, nižšími súdmi a špeciálnymi súdmi pre špecifické oblasti, ako je napríklad súd pre pracovné spory.

Islandské štátne zriadenie je charakterizované svojou otvorenosťou a transparentnosťou a Island je tiež známy svojou vysokou mierou politickej stability a nízkou mierou korupcie.

 

Hlavné mesto: Reykjavík

Reykjavík je hlavné a najväčšie mesto Islandu, ktoré sa nachádza na západnom pobreží krajiny pri zálive Faxaflói. Mesto má približne 130 000 obyvateľov.

V Reykjavíku sa nachádza mnoho turistických atrakcií, ako sú napríklad Národné múzeum Islandu, katedrála Krists konungs, Tjörnin – centrálne jazero mesta, Harpa – moderná koncertná sieň, botanická záhrada a mnoho ďalších. Najznámejšími pamiatkami v Reykjavíku sú však predovšetkým jeho významné kultúrne inštitúcie ako sú Národná knižnica, Islandské divadlo, Reykjavík Art Museum a mnoho ďalších.

Mesto je tiež dôležitým hospodárskym centrom, kde sa nachádza niekoľko významných priemyselných a finančných spoločností. Mesto má dobre vyvinutú infraštruktúru a ponúka mnoho možností na zábavu, nakupovanie a stravovanie, vrátane mnohých barov, reštaurácií a obchodov.

V Reykjavíku sa tiež nachádza množstvo univerzít a vysokých škôl, ako je napríklad University of Iceland, Reykjavík University a Iceland Academy of the Arts, čo robí z mesta významné centrum pre vzdelanie a výskum.

 

Rozloha: 103 125 km2

 

Počet obyvateľov: 377 000 (2022)

Približne 2/3 obyvateľov žijú v hlavnom meste Reykjavíku a jeho okolí.

Väčšina obyvateľov má islandský pôvod a hovorí islandským jazykom, čo je národný jazyk krajiny. Islandská kultúra je silne ovplyvnená severskými tradíciami a kultúru krajiny charakterizuje dôležitosť prírody a tradícií.

Islanďania sú všeobecne veľmi vzdelaní a gramotní, majůú jednu z najvyšších úrovní gramotnosti na svete. Islanďania majú tiež vysoký štandard života a patria k najbohatším národom na svete.

Okrem domáceho obyvateľstva má Island aj pomerne vysoký počet prisťahovalcov, najmä z iných krajín Európskej únie a tiež z Ázie a Ameriky. Islanďania sú vo všeobecnosti veľmi otvorení a tolerantní voči rôznym kultúram a národnostiam, čo prispieva k ich reputácii ako priateľského a ústretového národa.

 

Pamiatky UNESCO: 3

 

  1. Národný park Þingvellir (2004) – Nachádza v strednom Islande a je známy svojím historickým a geologickým významom. Þingvellir bol predtým miestom, kde sa konal islandský parlament Althingi, a tiež je miestom, kde sa stretávajú dve tektonické dosky.
  2. Ostrov Surtsey (2008) – Jedinečná geologická pamiatka, ktorá vznikla v dôsledku sopečnej erupcie v rokoch 1963 až 1967. Erupcia vytvorila nový ostrov, ktorý bol pomenovaný Surtsey podľa nórskeho mytologického obra.
  3. Ľadovec Vatnajökull (2019) – Tento ľadovec sa nachádza v juhovýchodnej časti Islandu a je najväčším ľadovcom v Európe. Ľadovec je charakteristický svojimi nádhernými ľadovcovými jaskyňami a ľadovcovými jazerami, ktoré sú obľúbeným turistickým cieľom.

 

Národné parky: 3

 

  1. Národný park Vatnajökull
  2. Národný park Snæfellsjökull
  3. Národný park Þingvellir