LITVA

Dátum vzniku: 16. februára 1918

Stručné dejiny chronologicky:

13. storočie: Vzniká litovské kniežatstvo a začína formovanie litovského etnika.

1386: Litva a Poľsko sa spájajú dynastickým sobášom medzi veľkokniežaťom Jogailom a poľskou kráľovnou Hedvigou.

14.-16. storočie: Litovsko-poľská únia vytvára personálnu úniu a Litva stáva sa súčasťou Poľsko-litovského spoločenstva.

1569: Lublinská únia formálne spája Poľsko a Litvu v jednu federáciu pod názvom Poľsko-litovská únia.

18. storočie: Poľsko-litovská únia prechádza úpadkom a stráca suverenitu v dôsledku vonkajších zásahov zo strany Ruska, Pruska a Rakúska.

1795: Litva je rozdelená medzi Rusko, Prusko a Rakúsko v dôsledku tretieho delenia Poľska.

1918: Po prvej svetovej vojne, 16. februára 1918, Litva vyhlásila nezávislosť na Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.

1920: Po vojnových konfliktoch s Poľskom je uzavretý mier a vzniká Litovská republika.

1940: Sovietsky zväz okupuje Litvu a anektuje ju ako Litovskú sovietsku socialistickú republiku.

1941-1944: Litva je okupovaná Nemeckom počas druhej svetovej vojny.

1944-1990: Litva je opäť súčasťou Sovietskeho zväzu.

1990: Litva vyhlásila nezávislosť na Sovietskom zväze.

1991: Po neúspešnom puči proti nezávislosti Litvy sa Sovietsky zväz formálne stiahol a Litva obnovuje svoju suverenitu.

Od roku 2004: Litva je členom Európskej únie a NATO.

 

Medzinárodná skratka: LT

 

Mena: euro (EUR)

Litovský litas bol nahradený eurom 1. januára 2015, keď Litva prijala euro ako svoju oficiálnu menu. Tým sa Litva stala 19. členským štátom eurozóny, kde sa používa euro ako spoločná mena.

 

Internetová doména: .lt

 

Telefónna predvoľba: +370

 

Časové pásmo: + 2 GMT

 

Geografia:

Krajina hraničí s Lotyšskom na severe, Bieloruskom na východe, Poľskom a Kaliningradskou oblasťou (Ruskom) na juhu. Hlavným a najväčším mestom Litvy je Vilnius.

Má tiež prístup k Baltskému moru a má významné prístavy, ako je Klaipėda, ktorý je jedným z najväčších a najdôležitejších prístavov v Baltskom regióne.

 

Najvyšší vrchol: Aukštojas 294 m n.m.

Nachádza sa v severovýchodnej časti krajiny, v blízkosti mesta Anykščiai. Hoci Aukštojas nie je vysoký v porovnaní s vrcholmi iných európskych krajín, je stále považovaný za najvyšší bod Litvy.

 

Podnebie:

Litva má prevažne mierne kontinentálne podnebie s výraznými ročnými obdobiami. Letné obdobie je mierne teplé a vlhké s priemernými teplotami okolo 20-25 °C. Jar je mierna s postupným zvyšovaním teplôt. Jeseň je mierna s postupným znižovaním teplôt. Zimy sú chladné s priemernými teplotami okolo -5 až 0 °C.

 

Poľnohospodárstvo:

V Litve sa pestuje široká škála plodín vrátane obilnín (pšenica, jačmeň, raž), zemiakov, cukrovej repy, olejnín (repka, slnečnica) a zeleniny. Litva má tiež rozsiahle pasienky na chov dobytka, a preto je aj produkcia mlieka a mäsa významná.

Okrem tradičného poľnohospodárstva je v Litve tiež rozvíjané ekologické poľnohospodárstvo a farmárske trhy.

 

Ťažba surovín:

V Litve sa ťaží niekoľko surovín. Jednou z nich je ílovec, ktorý sa využíva v keramickom priemysle na výrobu tehál, dlaždíc a keramických výrobkov.

Ďalej je  známa svojimi rozsiahlymi lesmi, čo umožňuje ťažbu dreva. V lesoch sa nachádzajú rôzne druhy dreva, ako je borovica, jedľa, smrek a dub. Ťažba dreva je dôležitá pre drevospracujúci priemysel, výrobu nábytku a stavebníctva.

Ďalšími surovinami, ktoré sa tu ťaží, sú napríklad zemný plyn a rašelina. Zemný plyn sa využíva ako zdroj energie, zatiaľ čo rašelina sa využíva predovšetkým ako palivo a hnojivo v poľnohospodárstve.

 

Priemysel:

Potravinársky priemysel je jedným z najvýznamnejších priemyselných sektorov v Litve. Spracováva sa mäso, mliečne výrobky, obilniny, cukor, alkoholické aj nealkoholické nápoje. Litva je známa svojou kvalitnou potravinárskou výrobou a exportom potravín.

Drevospracujúci priemysel je ďalším významným odvetvím. Krajina má rozsiahle lesy, ktoré poskytujú drevné suroviny na výrobu nábytku, drevených konštrukcií a ďalších drevárskych výrobkov.

Chemický priemysel zahŕňa výrobu chemikálií, hnojív, plastov, farbív a ďalších chemických výrobkov. Významná chemická priemyselná oblasť sa nachádza v meste Jonava.

Stavebníctvo je dôležité odvetvie, ktoré zahŕňa výstavbu infraštruktúry, bytových a komerčných budov. Zeme zaznamenala v posledných rokoch významný rozvoj stavebného priemyslu.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: služby, cestovný ruch

 

Prírodné a historické zaujímavosti: mestá Vilnius, Kaunas a Klaipėda, hrad Trakai, močiare v delte Nemene, Hora krížov, národné parky Kurská kosa a Dzūkijos

Klaipėda, prístavné mesto na pobreží Baltského mora, je vstupnou bránou na Kuršskú kosu, úzky piesočný polostrov s unikátnou prírodnou krajinou a piesočnými dunami.

Národný park Curonian Spit, ktorý sa rozkladá na Kuršskej kose, ponúka nádherné pláže, lesy, piesočné duny a možnosti pre pešiu turistiku, cyklistiku a pozorovanie vtákov.

Trakai, malebné mesto na jazere Galve, je známe svojim Trakaiským hradom, ktorý sa nachádza na ostrove. Je obľúbenou turistickou atrakciou a ponúka pohľad do histórie Litovského veľkokniežatstva.

Palanga, prímorské letovisko, je populárne vďaka svojim piesočným plážam, Palangskému botanickému parku, múzeu Amber a Palangským kúpeľom.

 

Waterparky v Litve:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Hlavným orgánom štátnej moci je Seimas, jednokomorový parlament, ktorý je zložený zo 141 poslancov. Poslanci Seimasu sú volení ľuďom vo všeobecných voľbách na štvorročné volebné obdobie.

Výkonnú moc vykonáva prezident , ktorý je hlavou štátu. Je volený priamo ľuďom vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie. Má právomoc vymenovať premiéra a schvaľovať vládu.

Vláda, vedená premiérom, je zodpovedná za riadenie denných záležitostí štátu a implementáciu politík. Premiéra menuje prezident, a to na návrh víťaznej strany alebo koalície v parlamentných voľbách. Súdna moc je nezávislá. Súdny systém je tvorený ústavným súdom, vrchným súdom, okresnými súdmi a ďalšími súdmi. Ústavný súd je zodpovedný za ochranu ústavy a výklad zákonov.

 

Hlavné mesto: Vilnius

Nachádza sa vo východnej časti Litvy, neďaleko hraníc s Bieloruskom. Mesto má bohatú históriu, ktorá siaha až do 14. storočia. Vilnius bol dlho hlavným mestom Litovského veľkokniežatstva a hral dôležitú úlohu vo vývoji litovskej kultúry a národnej identity.

Medzi najvýznamnejšie atrakcie patrí Vilniuský hrad, ktorý je sídlom litovského prezidenta, Katedrála svätého Stanislava a Václava s vežou Gediminas, Gediminovský palác, Pohanský palác, Vilniuská univerzita, ktorá je jednou z najstarších univerzít v strednej a východnej Európe a mnoho ďalších kostolov, múzeí a galérií.

 

Rozloha: 65 300 km2

 

Počet obyvateľov: 2 900 000 (2022)

Väčšinu obyvateľstva tvoria Litvania, ktorí predstavujú zhruba 86 % populácie. Menšinové skupiny zahŕňajú predovšetkým Poliakov, Rusov, Bielorusov a Ukrajincov. Mnoho Litvanov je koncentrovaných vo väčších mestách, predovšetkým v hlavnom meste Vilniuse a druhom najväčšom meste Kaunas.

Obyvateľstvo Litvy je prevažne urbanizované, s väčšinou obyvateľov žijúcich v mestách.

 

Pamiatky UNESCO: 4

 

  1. Kurská kosa (2000) – Piesočný polostrov, ktorý sa nachádza na pobreží Baltského mora. Tiahne sa zhruba 98 kilometrov a tvorí prírodnú hranicu medzi Litvou a Kaliningradskou oblasťou v Rusku.
  2. Archeologické náleziská Kernavė (2004) – obsahujú pozostatky mnohých historických stavieb, vrátane hradiska, kostola, palácov, domov a ďalších budov. Je tu možné vidieť zvyšky hradieb, kamenného amfiteátra, obytných domov a ďalších štruktúr, ktoré svedčia o bohatej histórii miesta.
  3. Struveho geodetický oblúk (2005) – Historická pamiatka, ktorá sa rozkladá cez desať krajín Európy, vrátane Litvy. Bol vytvorený v 19. storočí ako medzinárodný geodetický projekt s cieľom merať a mapovať Zem. Geodetický oblúk bol navrhnutý a realizovaný švédskym geodetom a astronómom Friedrichom Georgeom Wilhelmom von Struvem. Jeho cieľom bolo merať geografickú dĺžku a overiť tvar a veľkosť Zeme.
  4. Historické centrum Vilniusu (1994) – Historické centrum Vilniusu je jedinečné a malebné miesto, ktoré predstavuje bohatú históriu a architektúru mesta. Je plné úzkych kamenných uličiek, malebných námestí, historických kostolov, palácov a budov s rôznymi architektonickými štýlmi.

 

Národné parky: 5

 

  1. Národný park Aukštaitijo
  2. Národný park Dzūkijos
  3. Národný park Kurská kosa
  4. Národný park Trakai
  5. Žemaitijský národný park