RUMUNSKO

Dátum vzniku: 9. mája 1877

Stručné dejiny chronologicky:

3. storočie: Vzniká prvá rímska provincia Dacia na území dnešného Rumunska.

9. storočie: Rozvoj rumunského jazyka a kultúry v oblasti Karpát a Duna.

14. storočie: Vzniká prvé kniežatstvo Moldavska a Valašsko.

16. storočie: Osmanská ríša získava kontrolu nad kniežatstvom Valašsko.

17. storočie: Moldavsko sa stáva vazalským štátom Osmanskej ríše.

1859: Alexandru Ioan Cuza spája Moldavsko a Valašsko pod jedným vedením.

1877-1878: Rumunsko sa zúčastňuje rusko-tureckej vojny, čo vedie k uznaniu nezávislosti na Osmanskej ríši na Berlínskom kongrese (1878).

1881: Stáva sa kráľovstvom, Carol I. je prvým kráľom.

1916-1918: Rumunsko sa zúčastňuje prvej svetovej vojny na strane Dohody.

1918: Rumunsko sa spája s Valašskom, Moldavskom a Transylvániou, čím vzniká Veľké Rumunsko.

1940: Po druhej viedenskej arbitráži stráca Rumunsko časť územia na úkor Maďarska a Bulharska.

1941-1944: Zúčastňuje sa druhej svetovej vojny na strane Osi, neskôr prechádza na stranu Spojencov.

1947: Rumunsko sa stáva ľudovou republikou pod vplyvom Sovietskeho zväzu.

1989: Padá komunistický režim v dôsledku revolúcie, Nicolae Ceaușescu je zvrhnutý a popravený.

1990: Začína proces demokratizácie a trhových reforiem.

2007: Rumunsko sa stáva členom Európskej únie.

 

Medzinárodná skratka: RO

 

Mena: rumunský lei (RON)

Názov “lei” pochádza z latinského slova “leuca”, čo znamená “lev” a odkazuje na historickú spojitosť Rumunska s Rímskou ríšou.

Mince rumunského leu majú niekoľko bežne používaných hodnôt. Medzi tie patria 1 ban (1 bani), 5 bani, 10 bani, 50 bani, 1 lei (100 bani), 5 lei a 10 lei.

Bankovky rumunského leu sú vydávané v rôznych hodnotách, ktoré zahŕňajú 1 lei, 5 lei, 10 lei, 50 lei, 100 lei, 200 lei a 500 lei.

 

Internetová doména: .ro

 

Telefónna predvoľba: +40

 

Časové pásmo: + 2 GMT

 

Geografia:

Na severe a v strede krajiny sa týči impozantné pohorie Karpaty, ktoré tvoria dominantnú časť krajiny. Tieto hory zahŕňajú rôzne horské pásma a hrebene. Medzi nimi sa nachádza Transylvánska nížina, ktorá je významnou krajinárskou oblasťou.

Južná časť Rumunska, známa ako Valašsko, predstavuje odlišný topografický charakter. Tu sa nachádzajú rôzne horské údolia a oblasti.

Na východe sa nachádza Moldavsko, čo je poľnohospodárska oblasť s úrodnými nížinami a poľami, ktoré sú dôležité pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel.

Neďaleko južného pobrežia sa rozkladá ohromujúca Dunajská delta. Táto mokraďová oblasť je domovom pre mnoho druhov zvierat a vtákov.

Pozdĺž východného pobrežia Rumunska sa tiahne Čierne more, ktoré ponúka krásne pláže a rekreačné destinácie.

 

Najvyšší vrchol: Moldoveanu 2544 m n.m.

Najvyšším vrcholom Rumunska je Moldoveanu, ktorý sa nachádza v pohorí Făgăraș, súčasti Karpát.

 

Podnebie:

Väčšina vnútrozemia Rumunska má kontinentálne podnebie.

Letné mesiace sú teplé až horúce, zatiaľ čo zimy sú chladné a môžu byť značne chladné, s častými zrážkami vo forme snehu.

 

Fauna a flóra:

V rumunských lesoch môžete naraziť na rôzne druhy zvierat. Medveď hnedý je jedným z charakteristických obyvateľov miestnych lesov. Vlk šedý je ďalším význačným predátorom, ktorý tu žije, hoci početnosť jeho populácie môže kolísať. Medzi vzácne šelmy, ktoré môžete uvidieť v rumunských Karpatách, patrí aj rys ostrovid a rys vlčí.

Vtáky sú tiež významnou súčasťou rumunskej fauny, najmä v Dunajskej delte a vlhkých oblastiach. Tu sa môžete stretnúť s bocianmi, pelikánmi, kormoránmi a volavkami.

Pokiaľ ide o flóru, karpatské zmiešané lesy tvoria charakteristický prvok rumunskej krajiny. Zahŕňajú druhy stromov ako buk, jedľa, borovica a smrekovec. Rumunské lesy sú tiež domovom rôznych druhov listnatých stromov, vrátane dubov, bukov a pagaštanov.

Okrem toho sa v horských oblastiach aj na nižších polohách vyskytujú vresoviská a rašeliniská, kde prosperujú rastliny ako vres, brusnice a ďalšie rašelinité druhy. Niektoré oblasti ponúkajú aj stepné a lúčne oblasti, kde rastú rôzne druhy tráv a bylín.

 

Poľnohospodárstvo:

Pestovanie obilnín je jedným z kľúčových prvkov rumunského poľnohospodárstva. Krajina produkuje veľké množstvo obilnín, vrátane pšenice, jačmeňa, kukurice a ovsa. Tieto plodiny sú nevyhnutné na výrobu potravín a krmív pre zvieratá. Olejniny, ako sú slnečnice a repka, sú tiež dôležité na výrobu oleja a ďalších produktov.

Chov hospodárskych zvierat zohráva tiež významnú úlohu v rumunskom poľnohospodárstve. Produkcia hovädzieho mäsa a mlieka je dôležitou súčasťou potravinového reťazca. Chov oviec a kôz má hlbokú tradíciu v rumunskom vidieckom živote, najmä kvôli vlne a mlieku. Hydinová produkcia, vrátane mäsa a vajec, má svoj dôležitý podiel na poľnohospodárskom priemysle.

 

Ťažba surovín:

Rumunsko má zásoby uhlia, hoci ťažba uhlia sa v posledných rokoch znížila. Uhlie bolo historicky významným zdrojom energie pre krajinu.

Krajina má zásoby železnej rudy, ktorá je dôležitým surovým materiálom pre železiarsky priemysel.

Okrem železa a hliníka sa ťažia aj ďalšie kovy, ako sú zlato, striebro, meď a olovo.

Má určité množstvo zásob ropy a zemného plynu, aj keď v posledných rokoch sa ťažba týchto surovín znížila.

Krajina má bohaté zásoby soli, ktoré sa ťažia z podzemných ložísk.

Niektoré oblasti sú známe pre ťažbu drahokamov, ako sú ametysty, opály a ďalšie.

 

Priemysel:

Rumunsko je domovom viacerých automobilových tovární, vrátane známej automobilky Dacia, ktorá patrí do skupiny Renault. Dacia vyrába širokú škálu automobilov a je jedným z najvýznamnejších automobilových výrobcov v krajine.

Ťažký priemysel, vrátane strojárstva a metalurgie, má tiež dôležitú pozíciu. Ťažký priemysel zahŕňa výrobu ocele, hutnícku výrobu, strojárstvo a výrobu priemyselných zariadení.

Potravinársky priemysel je kľúčovým odvetvím v Rumunsku. Krajina produkuje rôzne potraviny, vrátane mäsa, mliečnych výrobkov, pečiva, cukroviniek a nápojov.

Textilný priemysel tiež významný, hoci v posledných rokoch miestami zápasí s konkurenciou lacnejšej pracovnej sily v iných krajinách.

Energetický sektor zahŕňa výrobu elektriny a tepelnú energiu z rôznych zdrojov, vrátane uhlia, ropy, zemného plynu, vodnej a jadrovej energie.

Stavebníctvo zohráva dôležitú úlohu v ekonomike krajiny, a to vrátane obytných, komerčných a infraštruktúrnych projektov.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: služby, cestovný ruch, telekomunikácie, doprava, informačné technológie.

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Jedným z hlavných lákadiel sú prírodné krásy. Pohorie Karpaty so svojimi impozantnými horami, krásnymi jazerami a divokými lesmi.

Kultúrne dedičstvo Rumunska je ďalším významným lákadlom. Historické pamiatky, hradné komplexy a kláštory odrážajú dlhú históriu a bohatú kultúru krajiny. Zvlášť Transylvánia ponúka gotické hradné komplexy, vrátane Bran Castle, ktorý je preslávený vďaka legendám o Draculovi.

Historické mestá ako Bukurešť, Sibiu, Cluj-Napoca a Braşov sú zase ohromujúce svojou architektúrou, múzeami a kultúrnymi podujatiami. Rumunské dediny potom ponúkajú autentický pohľad na tradičný vidiecky spôsob života, kde sa návštevníci môžu zoznámiť s remeslami a miestnou kuchyňou.

 

Waterparky v Rumunsku:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská republika

Štátne zriadenie Rumunska je v podstate parlamentnou republikou s charakteristickými rysmi zmiešaného spôsobu vlády. Jeho štruktúra a mechanizmy odrážajú demokratický rámec a oddelenie moci.

Nasledujúce prvky sú kľúčovými zložkami tohto systému:

Na vrchole štátneho zriadenia stojí prezident, ktorý plní úlohu hlavy štátu. Prezident je volený priamou voľbou občanov na obdobie piatich rokov. Jeho funkcia má dôležitý význam, pretože prezident má právomoci, ako je veta k schváleným zákonom a vymenovanie vlády. Napriek tomu, že má značné kompetencie, niektoré rozhodnutia sú limitované kontrolou parlamentu a vlády.

Parlament je tvorený dvoma komorami: Poslaneckou snemovňou a Senátom. Poslanecká snemovňa má 329 poslancov, ktorí sú volení na štvorročné obdobie, zatiaľ čo Senát má 136 senátorov, tiež volených na štvorročné obdobie. Parlament zohráva významnú úlohu v procese tvorby zákonov a dohľadu nad činnosťou vlády.

Vláda, ktorej predsedá premiér, má výkonnú právomoc. Prezident menuje premiéra, ktorý musí následne získať dôveru parlamentu. Vláda má zodpovednosť za riadenie štátnych záležitostí, presadzovanie politík a poskytovanie verejných služieb.

Súdna moc je nezávislá a má za úlohu zabezpečiť dodržiavanie práva. Najvyšší súd je vrcholným súdnym orgánom a ústavný súd dohliada na súlad zákonov s ústavou.

 

Hlavné mesto: Bukurešť

Nachádza sa v južnej časti krajiny a je najväčším mestom Rumunska. Bukurešť je známa svojou bohatou históriou, architektúrou, múzeami a kultúrnymi udalosťami. Mesto má tiež dôležitú úlohu v hospodárstve Rumunska a je domovom mnohých významných inštitúcií a spoločností.

V Bukurešti môžete nájsť niekoľko významných architektonických pamiatok. Krásny Palác parlamentu, známy aj ako „Palatul Parlamentului“ alebo „Casa Poporului“, je jednou z najväčších budov na svete a zostáva do dnešného dňa symbolom komunistickej éry v Rumunsku.

 

Rozloha: 238.397 km2

 

Počet obyvateľov: 19 030 000 (2022)

Oficiálnym jazykom je rumunčina, čo je latinský jazyk, ktorý je príbuzný taliančine, španielčine a francúzštine.

Väčšina obyvateľstva je prevažne pravoslávneho vyznania, čo odráža významný kultúrny a historický vplyv pravoslávnej cirkvi v krajine. Okrem toho tu žijú aj katolíci, protestanti a menšie komunity iných náboženských skupín.

Hlavnou etnickou skupinou sú Rumuni, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva. Ďalej tu žijú napríklad Maďari, Rómovia, Nemci, Ukrajinci a ďalšie menšiny.

 

Pamiatky UNESCO: 9

 

  1. Delta Dunaja (1991) – Najzachovalejšia riečna delta v Európe, leží v rumunskom regióne Dobrudža, menšia časť delty Dunaja zasahuje aj na územie Ukrajiny.
  2. Kostoly v Moldavsku (1993) – Tento zápis zahŕňa osem kostolov na rumunskej časti historického územia Moldavska. Kostoly sú zvonku zdobené freskami, ktoré sú skvelými ukážkami Byzantského umenia.
  3. Kláštor Horezu (1993) – Pravoslávny kláštor zo 17. storočia ležiaci v oblasti Valašska.
  4. Dedina s opevnenými kostolmi v Transylvánii (1993) – Zápis zahŕňa sedem obcí nachádzajúcich sa v juhovýchodnom Sedmohradsku.
  5. Dácké pevnosti v Orăștijských horách (1999) – Pozostatky šiestich obranných pevností postavených v období na prelome letopočtov na obranu proti Rimanom.
  6. Historické centrum mesta Sighișoara (1999) – Historické centrum mesta ležiaceho v historickom regióne Sedmohradsko, ktoré si zachovalo charakter stredovekého nemeckého mesta.
  7. Drevené kostoly v oblasti Maramureš (1999) – Osem drevených kostolov v oblasti Maramureš.
  8. Pôvodné bukové lesy Karpát a ďalších oblastí Európy (2007) – Zachovalé bukové lesy v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.
  9. Banská oblasť Roșia Montană (2021) – Horská oblasť dolov pri obci Roșia Montană v historickom regióne Sedmohradsko.

 

Národné parky: 14

 

  1. Národný park Domogled-Valea Cernei
  2. Národný park Rodna
  3. Národný park Retezat
  4. Národný park Cheile Nerei-Beușnița
  5. Národný park Semenic-Cheile Carașului
  6. Národný park Călimani
  7. Národný park Cozia
  8. Národný park Piatra Craiului
  9. Národný park Munții Măcinului
  10. Národný park Defileul Jiului
  11. Národný park Masivul Ceahlău
  12. Národný park Bicazului-Hășmaș
  13. Národný park Buila-Vânturarița
  14. Národný park Delta Dunării