SRBSKO

Dátum vzniku: 5. júna 2006

Stručné dejiny chronologicky:

7. storočie: Slovanské osídlenia v oblasti dnešného Srbska.

9.storočie: Vznik prvých slovanských štátnych útvarov.

12. storočie: Formovanie prvého srbského štátneho útvaru Raška.

13. storočie: Vznik Srbského kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjičov.

14. storočie: Rozvoj srbskej kultúry a štátnosti, Srbská pravoslávna cirkev získava autonómiu.

15. a 16. storočie: Osmanská ríša postupne dobýva srbské územia.

19. storočie: Nárast národného uvedomenia, srbské povstanie proti Osmanskej ríši (1804).

1878: Srbsko získava medzinárodné uznanie ako samostatné kniežatstvo.

1882: Zlúčenie Srbska a Čiernej Hory do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

1918: Vznik Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr známeho ako Kráľovstvo Juhoslávie.

1941-1945: Juhoslávia je okupovaná počas druhej svetovej vojny.

1945-1990: Juhoslávia sa stáva socialistickým štátom pod vedením Josipa Broza Tita.

1991-2001: Rozpad Juhoslávie na samostatné štáty vrátane Srbska, vojny v regióne.

2006: Srbsko sa oddeľuje od Únie štátov Srbska a Čiernej Hory a stáva sa samostatným štátom.

 

Medzinárodná skratka: SRB

 

Mena: srbský dinár (RSD)

Dinár je zákonným platidlom v Srbsku od jeho nezávislosti a nahradil juhoslovanský dinár, ktorý bol používaný počas existencie Juhoslávie.

 

Internetová doména: .rs

 

Telefónna predvoľba: +381

 

Časové pásmo: + 1 GMT

 

Geografia:

Srbsko, nachádzajúce sa na Balkánskom polostrove v strednej a juhovýchodnej Európe, má pestrú geografickú krajinu, ktorá zahŕňa rozmanité prvky od hôr a údolia po rieky a jazerá. Táto krajina má dlhú históriu, ktorá sa odráža v jej geografii.

Na severozápade sa rozkladajú Karpaty a Dinárske hory, súčasť širšieho Dinárskeho horského systému. Tu nájdete pohoria Kopaonik a Tara, ktoré formujú základňu pre horské aktivity a turizmus.

Stredná časť je domovom rozsiahlych údolí, poľnohospodárskych plôch a historických miest. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý leží v tomto regióne a má strategickú polohu na sútoku rieky Sávy a Dunaja.

Južná časťje ovplyvnená pohoriami, ktoré sú súčasťou balkánskeho horského systému. Pohorie Šar planina a Kruševac prinášajú dramatickú krajinu a možnosti pre outdoorové aktivity.

Na severe sa rozkladá rozsiahla Dunajská nížina, ktorá je pretkaná riekou Dunaj. Táto oblasť je poľnohospodársky významná a má dôležitý vplyv na ekonomiku krajiny.

Srbsko je tiež bohaté na vodné zdroje, s významnými riekami ako sú Sáva, Tisa, Morava a Drina. Okrem toho sa tu nachádzajú jazerá ako Palićské jazero a Gazivode.

 

Najvyšší vrchol: Midžur 2174 m n.m.

Nachádza sa v pohorí Stara planina, ktoré leží na hranici Srbska a Bulharska. Midžor je obľúbeným cieľom pre turistov a horolezcov vďaka svojej výške a malebným výhľadom z vrcholu.

 

Podnebie:

Je rôznorodé a ovplyvnené jeho geografickou polohou, ktorá zahŕňa horské oblasti, údolia, nížiny a blízkosť vodných tokov. Srbsko má v zásade kontinentálnu klímu s mierne teplejšími a suchými letami a chladnejšími zimami.

 

Fauna a flóra:

V srbských lesoch a horách žijú niektoré z najcharakteristickejších druhov divokej zveri. Hnedé medvede sa pohybujú v horských oblastiach, zatiaľ čo vlci sú prítomní vo väčšine lesnatých lokalít. Rys ostrovid sa nachádza v horských lesoch a je vzácnym zjavom.

Vtáky majú tiež dôležitú úlohu v srbskej faune. Orlík kráľovský, veľký dravec, hniezdi v odľahlých skalnatých oblastiach. Na riekach Dunaj a Sáva sa vyskytujú rôzne druhy vodného vtáctva.

Flóra Srbska je rovnako pestrá. Dub zimný je tu domácim druhom, ktorý rastie najmä v horských lesoch. Borovice sú častými stromami v horských oblastiach a na piesočnatých pôdach. Tieto stromy tvoria charakteristické lesné spoločenstvo.

Tulipán kvitne v jarných mesiacoch v horských oblastiach. Žihľava dvojdomá, známa svojimi liečivými vlastnosťami, je často nachádzaná v okolí.

 

Poľnohospodárstvo:

Obilniny, ako je pšenica a kukurica, sú kľúčovými plodinami, ktoré slúžia na zaistenie potravinovej bezpečnosti a výroby krmív pre zvieratá. Olejniny, ako je slnečnica a repka, sa pestujú na výrobu olejov a ďalších produktov.

Ovocie a zelenina sú tiež dôležitými zložkami srbského poľnohospodárstva. Ovocné stromy, ako sú jablone, čerešne a marhule, rastú vo viacerých regiónoch. Zelenina sa pestuje v otvorenom poli aj v skleníkoch, čo umožňuje produkciu po celý rok.

Chov dobytka má tiež tradičný význam. Srbské farmy chovajú dobytok, bravy a hydinu, čo zaisťuje zásobovanie s mliekom, mäsom a ďalšími produktmi živočíšneho pôvodu.

 

Ťažba surovín:

Uhoľné bane hrajú významnú úlohu v energetickom sektore. Hnedé uhlie, ťažené v oblasti Kolubara, slúži ako základný zdroj energie. Ďalšie kľúčové suroviny zahŕňajú rudy a kovy, ako je meď, olovo a zinok, ktoré sú spracovávané na priemyselnú výrobu.

Železná ruda, ťažená v južnej časti krajiny, zohráva kľúčovú úlohu vo výrobe ocele a metalurgii. Okrem toho je dôležité aj dolovanie kameňa a drvenie, ktoré poskytuje základné materiály pre stavebníctvo a infraštruktúru.

 

Priemysel:

Automobilový priemysel patrí medzi najvýznamnejšie odvetvia priemyslu v Srbsku. V regióne sa nachádzajú výrobné závody niekoľkých popredných automobilových spoločností.

Metalurgia má aj tradičné miesto v srbskom priemysle. Výroba ocele, kovových produktov a ďalších materiálov je nevyhnutná pre mnoho ďalších priemyselných odvetví. Potravinárstvo zase zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti. Tento sektor zahŕňa spracovanie mäsa, mliečnych výrobkov, pečiva a nápojov.

Energetika je ďalším významným priemyselným odvetvím.

Textilný a odevný priemysel, ktorý kedysi patril k hlavným odvetviam, sa postupne premenil kvôli globálnej konkurencii.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: služby, telekomunikácie, obchod, doprava cestná a riečna

 

Prírodné a historické zaujímavosti:

Historické a kultúrne dedičstvo Srbska je nápadné a zahŕňa stredoveké kláštory, ktoré sú umiestnené v krásnych krajinách. Tieto kláštory, ako je napríklad kláštor Studenica, nielen odrážajú architektonickú krásu, ale aj hlboký náboženský význam.

Krajina Srbska je pôsobivá svojou rozmanitosťou, od pohoria až po riečne údolie. Národný park Tara predstavuje jedinečné prostredie s hlbokými kaňonmi a krásnymi výhľadmi. Turisti sem prichádzajú nielen kvôli prírodným scenériám, ale aj kvôli možnostiam pre outdoorové aktivity, ako je pešia turistika a horská cyklistika.

Termálne pramene a kúpele v Srbsku sú vyhľadávané pre svoje liečebné účinky a relaxačnú atmosféru. Miestne kúpeľné zariadenia ponúkajú širokú škálu terapeutických procedúr, ktoré oslovujú návštevníkov hľadajúcich odpočinok a obnovu.

 

Waterparky v Srbsku:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Štátne zriadenie vychádza zo zásad parlamentnej republiky s dôrazom na demokraciu, občianske práva a právny štát. Prezidentský systém v krajine spočíva v úlohe prezidenta, ktorý je volený priamou voľbou občanov. Prezident má reprezentatívne povinnosti a právomoci, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, vymenovania vlády a ďalších štátnych funkcií. Prezidentský mandát trvá päť rokov.

Parlamentná štruktúra zahŕňa Národné zhromaždenie (Narodna skupština) a Radu republiky (Veće republika). Národné zhromaždenie je hlavným zákonodarným orgánom a skladá sa z poslancov volených priamou voľbou. Táto komora má právomoc schvaľovať zákony, kontrolovať vládu a vykonávať legislatívne funkcie. Rada republiky zastupuje autonómne provincie a zohľadňuje špecifické regionálne záujmy.

Vláda je výkonným orgánom štátnej moci. Je vedená premiérom, ktorý je menovaný prezidentom a má právomoc zostavovať vládu. Vláda riadi správu krajiny, zahraničnú politiku, ekonomiku a ďalšie kľúčové oblasti. Je zodpovedná Národnému zhromaždeniu a môže byť odvolaná v prípade nedôvery.

Súdna moc je nezávislá a zabezpečuje spravodlivosť a dodržiavanie práva. Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom a má právomoc vo všetkých súdnych záležitostiach vrátane ústavných otázok. Súdny systém je kľúčovým prvkom zachovania právneho štátu a zaistenia občianskych práv a slobôd.

 

Hlavné mesto: Belehrad

Jeho poloha na sútoku rieky Sávy a Dunaja mu dodáva zvláštny charakter a významný strategický postavenie.

Belehradská pevnosť, dominujúca panoráma mesta, je symbolom jeho historického dedičstva. Táto impozantná stavba nielen svedčí o bohatej minulosti, ale taktiež ponúka úchvatné výhľady na mesto i okolitú krajinu. Návštevníci môžu objavovať historické múry, brány a nádvoria, kde sa odohrávali dôležité udalosti.

Belehrad je tiež známy svojimi živými uličkami, z ktorých najslávnejšia je Knez Mihailova ulica. Táto preslávená trieda je plná obchodov, kaviarní a reštaurácií, ktoré pozývajú k prechádzkam a nákupom. Je to miesto, kde sa mieša história a súčasnosť.

Chrám svätého Sávy, majestátny pravoslávny chrám, je ďalším významným bodom záujmu. Jeho veľkolepá architektúra a spirituálny význam priťahujú návštevníkov aj veriacich z celého sveta. Okolie chrámu je často centrom kultúrnych a náboženských udalostí.

Skadarlija, malebná štvrť, je oáza umeleckej atmosféry a tradičného šarmu. Ulice plné umeleckých galérií, kaviarní a krčmičiek tvoria jedinečnú atmosféru, ktorá prenáša návštevníkov do minulosti.

 

Rozloha: 88 361 km2

 

Počet obyvateľov: 6 800 000 (2022)

 

Pamiatky UNESCO: 5

 

  1. Gamzigrad-Romuliana, palác Galerius (2007) – Jedná sa o komplex antických budov postavených počas rímskeho obdobia, ktorý bol pôvodne postavený pre rímskeho cisára Galeria Valeria Maximiana.
  2. Stredoveké pamiatky v Kosove (2004) – Štyri budovy odrážajúce vrcholy byzantsko-románskej cirkevnej kultúry, ktorá sa na Balkáne vyvíjala medzi 13. a 17. storočím.
  3. Stari Ras a Sopoćani (1979) – Tieto stredoveké pamiatky, nachádzajúce sa v Srbsku, nám poskytujú cenný pohľad do minulosti a odkazujú na bohatú históriu a kultúru regiónu.
  4. stredoveké náhrobné kamene Stećci (2016) – Unikátne kultúrne dedičstvo nachádzajúce sa v rôznych častiach Balkánskeho polostrova, predovšetkým v oblastiach dnešného Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory a Srbska. Stećci sú kamenné náhrobky s charakteristickými ornamentmi a reliéfmi.
  5. Studenica Monastery (1986) – Je jedným z najvýznamnejších a najstarších pravoslávnych kláštorov v Srbsku. Nachádza sa v horskom región pri Zlatibore, asi 39 km západne od mesta Kraljevo.

 

Národné parky: 4

 

  1. Národný park Derdap
  2. Národný park Kopaonik
  3. Národný park Tara
  4. Národný park Fruška gora