GUYANA

Dátum vzniku: 26. mája 1966

Stručné dejiny chronologicky:

16. storočie: Guyana bola prvý raz objavená európskymi objaviteľmi, ktorí sem prišli v rámci prieskumu Nového sveta. Oblasť bola pôvodne domovom mnohých pôvodných indiánskych kmeňov.

17. až 18. storočie: Počas tejto doby bola Guyana objavená Holanďanmi a neskôr sa stala dôležitou súčasťou obchodu s otrokmi, ktorí pracovali predovšetkým na plantážach cukrovej trstiny a kávových plantážach.

1814: Británia a Holandsko podpísali zmluvu, ktorá odovzdala Británii kontrolu nad Guyanou.

1834: Britská Guyana sa stala britskou kolóniou a zostala ňou až do 20. storočia.

1948: V Guyane bolo založené politické hnutie People’s Progressive Party (PPP), ktoré zohralo kľúčovú úlohu v boji za nezávislosť.

1966: Guyana získala autonómiu v rámci britského Commonwealthu.

1966: Na základe referenda bola Guyana vyhlásená za nezávislú republiku s prezidentským systémom vlády. Prvým prezidentom krajiny sa stal Forbes Burnham.

1980: Guyana sa stala kooperatívnou socialistickou republikou.

1985: Po smrti prezidenta Burnhama sa prezidentom stal Desmond Hoyte.

1992: V Guyane sa po dlhom období konali prvé slobodné voľby.

 

Medzinárodná skratka: GUY

 

Mena: guyanský dolár  (GYD)

Jednotka guyanského dolára sa delí na 100 centov.

 

Internetová doména: .gy

 

Telefónna predvoľba: +592

 

Časové pásmo: -4 GMT

 

Geografia:

Guyana má pomerne krátke a veľmi nízke pobrežie pri Atlantickom oceáne. Toto pobrežie sa často nazýva “Pobrežie zlata” a je známe svojimi plážami a mangrovníkmi.

Väčšina populácie Guyany žije v prímorskej nížine, ktorá sa ťahá pozdĺž pobrežia a je veľmi úrodná.

Vnútrozemie Guyany je hornaté a tvoria ho predovšetkým Guayanské vysočiny. Guyana má rozsiahlu riečnu sieť; rieka Essequibo je najdlhšou a najväčšou riekou v krajine.

Amazonský dažďový prales sa rozkladá na východe Guyany a pokrýva väčšinu vnútrozemia.

Guyana leží na okraji Južnej Ameriky a nachádza sa tam niekoľko aktívnych a neaktívnych sopiek. Jednou z najznámejších je sopka Roraima, ktorá sa nachádza v Guyanskej vysočine.

Na juhu Guyany sa nachádzajú savany, kde prevažujú otvorené pastviny a nízka vegetácia.

 

Najvyšší vrchol: Mount Roraima 2810 m n. m.

Roraima  je zároveň názov sopky a stolovej hory nachádzajúcej sa v Guyanskej vysočine a je súčasťou mohutného plochého stolového hrebeňa.

 

Podnebie:

V Guyane panuje celoročne teplé podnebie. Priemerné denné teploty sa pohybujú medzi 24 °C a 30 °C. Teplotné rozdiely medzi jednotlivými ročnými obdobiami nie sú výrazné.

V Guyane je po celý rok vysoká vlhkosť. Vďaka polohe v blízkosti rovníka sú v krajine dve hlavné obdobia dažďov: od mája do augusta a od novembra do januára.

Medzi obdobiami dažďov nastáva krátke obdobie sucha od septembra do októbra.

Guyana leží na severnom pobreží Južnej Ameriky, čo znamená, že môže byť vystavená vplyvu atlantických hurikánov, predovšetkým počas obdobia hurikánov, ktoré trvá od júna do novembra.

Prímorská oblasť Guyany môže byť ovplyvnená pasátmi, ktoré vanú z východu na západ a prinášajú vzduch z Atlantického oceána.

 

Fauna a flóra:

V Guyane sú rozsiahle chránené oblasti a národné parky, ktoré slúžia ako útočisko pre mnoho druhov voľne žijúcich zvierat. Patria sem napríklad Kanuku Mountains Protected Area a Iwokrama Rainforest Reserve.

Guyana je rajom pre pozorovanie vtáctva. Krajina je domovom viacej než 800 druhov vtákov, vrátane papagájov, dravcov a vodných vtákov.

V Guyane žijú rozne druhy cicavcov, ako sú jaguáre, pumy, opice, pekari, tapíry či mravčiare.

Mnoho riek a vodných tokov Guyany je bohatých na ryby, vrátane arapaimy, čo je jedna z najväčších sladkovodných rýb na svete, a pirane.

Guyana má rozsiahle dažďové pralesy, ktoré pokrývajú veľkú časť vnútrozemia.

Prímorské oblasti Guyany sú bohaté na mangrovy, ktoré hrajú dôležitú rolu v ekosystéme pobrežných oblastí.

Guyana je domovom unikátnych druhov stromov, vrátane moru, čo je strom s výrazným koreňovým systémom, ktorý vidno i nad zemským povrchom.

Rastliny v Guyane sú významné aj v tradičnom liečiteľstve. Miestni obyvatelia využívajú veľa druhov rastlín na liečenie mnohých ochorení.

 

Poľnohospodárstvo:

Guyana je jedným z najväčších producentov ryže v Karibiku a Južnej Amerike.

Historicky bola cukrová trstina jednou z hlavných plodín Guyany. Nachádza sa tu niekoľko cukrovarníckych tovární, ktoré spracúvajú cukrovú trstinu na cukor a ďalšie produkty.

Guyana produkuje aj kávu, predovšetkým v oblasti vysočiny a dažďového pralesa.

Významnými plodinami sú aj banány, ananásy, citrusové plody a iné tropické plody.

Dôležitou súčasťou poľnohospodárstva je chov dobytka. Guyana produkuje hovädzie, bravčové i hydinové mäso.

V krajine je rozsiahla rybárska priemyslová základňa, ktorá zahrnuje rybolov v sladkých vodách i na mori.

Okrem plodín pre vnútorný trh produkuje Guyana aj tropické plodiny a druhy korení, ktoré sa vyvážajú, ako sú kurkuma, čierne korenie a vanilka.

 

Ťažba surovín:

Guyana je jedným z najväčších svetových producentov bauxitu, ktorý je hlavnou surovinou na výrobu hliníka. Ťažba bauxitu prebieha v regióne Essequibo, kde sa nachádzajú bohaté ložiská tohto minerálu.

Ťažba zlata je pre Guyanu ďalším významným priemyslovým odvetvím. Zlato sa ťaží v malých nezávislých baniach, ako aj v komerčných baniach prevádzkovaných medzinárodnými ťažobnými spoločnosťami.

Guyana má rozsiahle lesné plochy, kde sa nachádzajú porasty s tvrdým i mäkkým drevom.

V posledných rokoch boli v Guyane objavené veľké zásoby ropy a zemného plynu v podmorských ložiskách na pobreží krajiny.

V Guyane ťažia aj diamanty, i keď táto ťažba nie je taká rozvinutá ako ťažba zlata.

 

Priemysel: potravinársky, ťažobný, stavba lodí, stavebníctvo

Ťažba bauxitu, hlavnej suroviny na výrobu hliníka, je jedným z najväčších priemyslových odvetví v Guyane. Spracovanie bauxitu na hliník sa uskutočňuje v miestnych hutách.

Objav veľkých zásob ropy a zemného plynu na pobreží Guyany viedol k rýchlemu rozvoju ťažobného priemyslu v tejto oblasti.

Guyana má potravinársky priemysel, ktorý zahrnuje spracovanie potravín, vrátane konzervovania rýb a produkcie potravinárskych výrobkov.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: námorná doprava, služby

 

Prírodné a historické zaujímavosti: mestá Georgetown a Bartica, Marshallove vodopády (Kaieteur), oblasť Rupununi, pohorie Kanuku

Guyana je známa ako “Zelené srdce Južnej Ameriky” a je domovom rozsiahlych dažďových pralesov, riek, saván a močiarov. Návštevníci sa môžu venovať trekkingu, pozorovaniu vtáctva, safari a zúčastňovať sa na lodných výletoch za účelom objavovania divokej fauny a flóry.

Krajina má krásne pobrežie a riečne systémy, ktoré ponúkajú možnosti na odpočinok na pláži, potápanie, rybárčenie a vodné športy.

Má bohatú kultúrnu históriu a je domovom mnohých etnických skupín, vrátane indiánskych, afrických, európskych a ázijských komunít.

Guyana ponúka dobrodružné zážitky, ako sú napr. horolezecké výstupy na sopku Roraima, plavba na kanoe po riekach a močariskách, či prieskum jaskýň a vodopádov.

 

Waterparky v Guyane:

 

Štátne zriadenie: poloprezidentská republika

Guyana má prezidentský systém vlády, čo znamená, že prezident je hlavou štátu a vlády. Prezident je volený na päťročné obdobie vo všeobecných voľbách.

Vláda Guyany je zložená z troch základných zložiek – prezidenta, vlády a parlamentu. Vláda je zodpovedná za riadenie krajiny a implementáciu politiky. Prezident menuje ministrov a predstavuje výkonnú moc.

Parlament Guyany je dvojkomorový a skladá sa zo Snemovne reprezentantov a Senátu. Snemovňa reprezentantov má 65 členov, ktorí sú volení na základe pomerného zastúpenia. Senát má 33 členov, z čoho niektorí sú menovaní prezidentom a niektorí volení regionálnymi orgánmi.

Guyana má nezávislý súdny systém, ktorý zahrnuje Vrchný súd, odvolací súd a nižšie súdy. Súdna moc je oddelená od výkonnej a legislatívnej moci a má za úlohu zaisťovať právnu spravodlivosť.

 

Hlavné mesto: Georgetown

Nachádza sa na pobreží Atlantického oceánu, na severnom cípe Guyany, v blízkosti ústia rieky Demerara.

Georgetown bol založený v roku 1781 britským guvernérom Georgom Templetownom a bol pomenovaný po kráľovi Jurajovi III. Guyana bola v tej dobe britskou kolóniou.

 

Rozloha: 214 970 km2

 

Počet obyvateľov: 800 000 (2022)

Guyana je známa svojou etnickou rozmanitosťou. Najväčšiu etnickú skupinu tvoria Indo-Guyanci, ktorí predstavujú väčšinu populácie a sú potomkami indických prisťahovalcov.

Oficiálnym jazykom v Guyane je angličtina, avšak verejne sa používajú aj kreolské jazyky, hindčina, urdu, arčina a taki-taki.

Náboženskými vyznaniami v Guyane sú kresťanstvo, hinduizmus, islam a ďalšie náboženské tradície. V krajine je rôznorodý náboženský život s rôznymi cirkvami, mešitami a hinduistickými a židovskými komunitami.

Guyanská kultúra je ovplyvnená rôznymi etnickými skupinami a je pestrou zmesou tradícií, hudby, tanca a kulinárskych zvláštností.

 

Pamiatky UNESCO: –

 

Národné parky: 3

 

  1. Národný park Kaieteur
  2. Národný park Canaima
  3. Guyanský Amazonský park