SURINAM

Dátum vzniku: 25. novembra 1975

Stručné dejiny chronologicky:

1667: V rámci druhej anglo-holandskej vojny bol Surinam odovzdaný Britom výmenou za holandský Nový Amsterdam (dnešný New York)..

1674: Surinam bol vrátený Holandsku v rámci zmluvy uzavretej v Brede.

17. storočie: Surinam sa stal prosperujúcou kolóniou s rozsiahlymi plantážami, kam boli privážaní otroci zo západnej Afriky

1863: Holandská vláda zrušila v Suriname otroctvo

1954: Surinam získal autonómiu v rámci Holandského kráľovstva

1975: 25. novembra Surinam získal plnú nezávislosť od Holandska

1980: Vojenský puč vedený Desi Boutersom viedol k politickej nestabilite

1987: Vytvorenie novej ústavy a návrat k civilnej vláde

1990: Bouterse sa opäť chopil moci po vojenskom puči

1991: Pod medzinárodným tlakom vojenský režim ustúpil

 

Medzinárodná skratka: SME

 

Mena: surinamský dolár  (SRD)

Mena bola zavedená po získaní nezávislosti Surinamu v roku 1975 a nahradila holandský gulden ako oficiálne platidlo.

Okrem surinamského dolára sa v niektorých oblastiach Surinamu, predovšetkým v blízkosti hraníc s Guyanou a Francúzskou Guyanou, používa aj mena zvaná “guyanský dolár” alebo “euro”.

 

Internetová doména: .sr

 

Telefónna predvoľba: +597

 

Časové pásmo: -3 GMT

 

Geografia:

Surinam sa nachádza v severnej časti Južnej Ameriky. Má prístup k Atlantickému oceánu na severe, susedí s Guyanou na západe, Brazíliou na juhu a Francúzskou Guyanou na východe.

V Suriname je rôznorodý terén, ktorý zahrnuje nížiny, horské oblasti a dažďové pralesy. Najvýznačnejšou horskou oblasťou je Centrálna náhorná plošina.

Krajinou preteká veľa riek, z ktorých najväčšia a najvýznamnejšia je rieka Surinam, podľa ktorej bola krajina pomenovaná.

Väčšina územia Surinamu je pokrytá tropickými dažďovými pralesmi. Surinamský dažďový prales patrí k najlepšie zachovaným v Južnej Amerike.

 

Najvyšší vrchol: Juliana Top 1 230 m n. m.

Juliana Top sa nachádza v Centrálnej náhornej plošine – horskom regióne na juhu krajiny.

 

Podnebie:

Obdobie dažďov v Suriname obvykle trvá od novembra do júla. Počas tohto obdobia prichádzajú pravidelné zrážky, ktoré môžu byť veľmi intenzívne. Dažďová sezóna je  charakterizovaná aj vyššou vlhkosťou a teplotami okolo 30-32 °C (86-90 °F).

Obdobie sucha nastáva od augusta do októbra. Počas tohto obdobia je zrážok oveľa menej, a v niektorých oblastiach Surinamu môže dochádzať k požiarom z horúčavy.

V Suriname panuje v priebehu celého roka vysoká vlhkosť vzduchu, predovšetkým v dažďových pralesoch. Vlhkosť môže dosahovať až 80-90 %.

Surinam leží v oblasti Karibského mora, kde môžu v letných mesiacoch vznikať tropické búrky a hurikány.

 

Fauna a flóra:

Surinam je jednou z mála krajín, kde stále žijú jaguáre, veľkí kočkodani a jedny z najväčších šeliem Južnej Ameriky.

Ďalšou mačkovitou šelmou, ktorá obýva Surinamské dažďové pralesy, je ocelot, menší než jaguár, ale i tak impozantný.

V riekach a močarinách Surinamu môžeme nájsť rôzne druhy kajmanov – najčastejšie sa vyskytuje kajman čierny, najznámejší zástupca tejto skupiny plazov.

Surinam je rajom pre pozorovateľov vtáctva. Vyskytuje sa tu viacej než 700 druhov vtákov, vrátane tukanov, kolibríkov, papagájov a dravých vtákov.

V riekach Surinamu, napr. Surinam a Maroni, môžeme pozorovať sladkovodné delfíny, vrátane ružových delfínov.

Krajina  je aj domovom rôznych druhov hadov, korytnačiek, žiab a ďalších obojživelníkov a plazov.

V Surinamskom dažďovom pralese rastie veľa rôznych druhov stromov, medzi ktorými dominujú mahagón, ceiba a mnoho ďalších.

Vyskytuje sa tu veľký počet druhov orchideí, pričom niektoré druhy sú endemické, čo znamená, že sa vyskytujú len v tejto oblasti.

Na hladine vodných tokov a močiarov často narazíme na lotosové kvety, ktoré pre svoju symboliku predstavujú krásnu kvetinu.

V niektorých komunitách Surinamu je stále bežným javom tradičná medicína, a miestni ľudia často využívajú liečivé rastliny.

 

Poľnohospodárstvo:

Medzi hlavné plodiny patrí ryža, banány, cukrová trstina, káva, citrusové plody, hrach, zelenina a maniok. Ryža je tu najdôležitejšou plodinou a tvorí základnú súčasť miestnej stravy.

Cukrová trstina bola v Suriname historicky dôležitým produktom a pestovali ju na veľkých plantážach.

Vďaka svojim riekam a pobrežiu Atlantického oceána má Surinam aj významný rybársky priemysel, ktorý zaisťuje lov a úpravu rýb a morských plodov pre miestne trhy i na vývoz.

Mnoho vidieckych komunít v Suriname udržuje kleinstěrové (malé) farmy, kde pestujú plodiny pre vlastnú spotrebu a pre predaj na miestnych trhoch.

Surinam zápasí s niekoľkými výzvami v poľnohospodárstve, vrátane problematiky spojenej s klimatickými zmenami, ako sú sucho či povodne.

Niektoré poľnohospodárske produkty Surinam exportuje, najmä banány a kávu.

 

Ťažba surovín:

Surinam je jedným z najväčších svetových producentov bauxitu, čo je hlavná surovina pri výrobe hliníka.

Ďalšou dôležitou surovinou ťaženou v Suriname je zlato. Krajina má značné zásoby zlata, a ťažba tohto drahého kovu má pre surinamskú ekonomiku stále rastúci význam.

Na území Surinamu sú rozsiahle lesy, a ťažba dreva je teda ďalším významným odvetvím. Drevo sa používa v stavebníctve, na výrobu nábytku a v papierenskom priemysle. jako sú hliník, železná ruda a mangan.

Energetika: Surinam sa zaoberá výrobou elektriny a energie. Veterné turbíny a solárne panely sú inštalované na výrobu obnoviteľnej energie.

 

Priemysel:

Surinamský potravinársky priemysel spracováva miestne plodiny, ako sú ryža, banány, citrusové plody a ďalšie plodiny.

Vďaka ťažbe bauxitu je v Suriname rozvinutý priemysel spracovávajúci hliník.

Surinam má výrobu elektriny z rôznych zdrojov, vrátane vodných elektrární, veterných turbín a solárnych panelov.

Rozvinutý je aj stavebný priemysel, predovšetkým v hlavnom meste Paramaribo a ďalších mestách Surinamu. Zahrnuje výstavbu budov, ciest, mostov a ďalšej infraštruktúry.

V Suriname je niekoľko rafinérií, ktoré sa zaoberajú rafináciou ropy. Tieto rafinérie slúžia na výrobu rôznych ropných produktov, ako sú benzín, nafta a vykurovací olej.

 

Služby a ďalšie oblasti ekonomiky: služby, cestovný ruch

 

Prírodné a historické zaujímavosti: mesto Paramaribo, pevnosť Zeelandia, rieka Coppename a Raleighhove vodopády, prírodný park Brownsberg, vodný rezervoár Brokopondo

Surinamský dažďový prales patrí v Južnej Amerike k najlepšie zachovaným.

Surinam sa stáva čoraz populárnejšou destináciou pre ekoturistov, ktorí chcú objavovať jedinečné prírodné prostredie. K dispozícii je mnoho ekoturistických lodných výletov po riekach a pralesoch, vrátane možnosti pozorovania vtákov a divokých zvierat.

Surinam má bohaté kultúrne a historické dedičstvo, ktoré zahrnuje mnoho etnických skupín, ako sú Creole, Javanese, Hindustani, a mnoho ďalších.

Surinamské pobrežie Atlantického oceána ponúka niekoľko krásnych pláží, ktoré sú vhodné na relaxáciu a vodné športy.

Pre dobrodružnejších turistov existujú rôzne možnosti, ako napr. trekking v dažďových pralesoch, rafting po divokých riekach či rybolov v odľahlých oblastiach.

Surinamská kuchyňa je rozmanitá a ponúka mnoho chutných pokrmov, z ktorých mnohé vychádzajú z tradičných miestnych kuchýň.

V Suriname nájdeme niekoľko impozantných vodopádov, ako sú Blanche Marie Falls či Raleigh Falls, ktoré sú medzi turistami veľmi populárne.

 

Waterparky:

 

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Prezident Surinamu je hlavou štátu a zároveň  predstavuje výkonnú moc. Prezident je volený všeobecným hlasovaním na päťročné funkčné obdobie a môže byť znovu zvolený iba raz. Vládu Surinamu tvorí prezident a ministri, ktorí sú menovaní prezidentom a sú zodpovední za rôzne ministerstvá a úrady.

Parlament Surinamu, známy ako Národné zhromaždenie, je dvojkomorový. Dolná komora, známa ako De Tweede Kamer, má 51 členov volených na päťročné obdobie. Horná komora, známa ako De Nationale Assemblée, má 30 členov, z ktorých 21 je volených v regionálnych voľbách a 9 je menovaných prezidentom.

Súdny systém Surinamu má nezávislú súdnu moc, odvolací súd, a najvyšší súd, ktorého členovia sú menovaní prezidentom.

 

Hlavné mesto: Paramaribo

Nachádza sa na severnom pobreží Južnej Ameriky, pri ústí rieky Surinam do Atlantického oceánu.

Paramaribo má bohatú históriu, ktorá siaha až do 17. storočia, kedy bolo založené ako holandská kolónia. Mesto si zachovalo mnoho historických budov a pamiatok, vrátane budov z obdobia holandskej kolonizácie.

Medzi významné pamiatky patria St. Peter a Paul Cathedral, Fort Zeelandia, a mnoho ďalších.

 

Rozloha: 163 270 km2

 

Počet obyvateľov: 633 000  (2022)

V Suriname je veľmi rôznorodé etnické zloženie. Hlavné etnické skupiny zahrnujú Kreolov (potomkovia afrických otrokov), Hindustancov (potomkovia indických prisťahovalcov), Jávancov (potomkovia jávanských prisťahovalcov), Maroonov (potomkovia utečených otrokov), Číňanov, a pôvodných obyvateľov, známych ako Arawaks a Karibs.

Holandčina je oficiálnym jazykom Surinamu, ale verejný život a komunikácia sa často vedú v ďalších jazykoch, vrátane sranantongo (kreolský jazyk), hindustani, javanese a angličtiny.

V Suriname je mnoho náboženstiev, vrátane kresťanstva (katolíctvo, protestantstvo), hinduizmu, islamu a tradičných afrických náboženstiev.

Obyvatelia Surinamu si zachovali svoje kultúrne tradície a zvyky, ktoré sú často spojené s ich etnickým pôvodom. To zahrnuje hudbu, tanec, gastronómiu a ďalšie kultúrne prejavy.

 

Pamiatky UNESCO: 2

 

  1. Prírodná rezervácia v centrálnom Suriname (2000) – chráni horný tok rieky Coppename. V horských i nížinných lesoch rastie takmer 6000 druhov rastlín. Žijú tu živočíchy typické pre túto oblasť, napr. jaguáre, pásavce, riečne vydry, tapíry, leňochody a osem druhov primátov, rovnako ako 400 druhov vtákov.
  2. Historické centrum mesta Paramaribo (2002) –  je to bývalé holandské koloniálne mesto zo 17. a 18. storočia. Leží na pobreží a pôvodný charakteristický pôdorys centra zostáva neporušený.

 

Národné parky: 1

 

  1. Národný park Brownsberg